Najnovšia vedecká štúdia vrhá nové svetlo na dynamiku správania sa kolektívneho pohybu rýb. Medzinárodný interdisciplinárny tím ekológov, fyzikov a matematikov z Austrálie, Indie a Veľkej Británie spojením schopností svojich vedeckých disciplín integrovať experimenty s počítačovými simuláciami a analýzami vážnym spôsobom spochybnil štandardnú teóriu, že živočíchy sú schopné odhadnúť celkový smer skupiny. Ukázalo sa, že zhlukovanie rýb je indukované hlukom. Nie je to teda tak, ako sa doteraz tradične myslelo. Hluk v týchto podmienkach je jednoducho náhodnosť vyplývajúca z interakcií medzi jednotlivými rybami, uviedol vedúci štúdie Richard Morris z University of New South Wales v austrálskom Sydney. Nový model pohybu húfu rýb vychádza z toho, že ryba v danom okamihu buď kopíruje smer jednej zo susedných rýb, alebo svoj predchádzajúci pohyb zmení náhodne či pokračuje v predchádzajúcom smere. Vypočítanie priemerného smerovania skupiny, teda model, ktorý bol doteraz populárnou teóriou, je pre ryby pravdepodobne priveľmi zložitý, vysvetľuje R. Morris. Potvrdenie novej teórie sa testovalo pri sledovaní húfov cichlíd, ktoré mali 15, 30 alebo 60 členov. V menších skupinách hrá relatívne väčšiu úlohu náhodné kopírovanie susedov, čo je paradoxné, pretože väčšie húfy pôsobia na pohľad súdržnejšie a koordinovanejšie. R. Morris vysvetľuje, že náhodné kopírovanie medzi pármi rýb vedie k zvláštnej triede hluku a je to vlastne to, čo riadi ich vysoko koordinované správanie. Tento nový pohľad zdôrazňuje dôležitosť hluku, ktorý môže kódovať niektoré dôležité informácie o behaviorálnej dynamike rýb, ale aj iných živočíchov.
Zo stránky UNSW.edu spracovala BP
