Všetci poznáme frázy každý sme iný, každý sme nejaký, každý sme jedinečný… Bývajú častým obsahom našich rozhovorov či písaných úvah. Potvrdzuje to aj ich vysoká frekvencia v Slovenskom národnom korpuse. Popri nich sa podstatne menej používa verzia so zámenom alebo prídavným menom (tzv. prísudkovým menom) v množnom čísle: každý sme iní, každý sme nejakí, každý sme jedineční. Práve tvar prísudkového mena býva pre mnohých používateľov kameňom pravopisného úrazu, inými slovami, nevedia, či na jeho konci písať ypsilon alebo mäkké i.
Vymedzovacie zámeno každý má tvar jednotného čísla, no jeho osobitosť je v tom, že popri súhrne vyjadruje i rozčlenenosť súhrnu, napr. Každý človek je tvorcom svojho šťastia. – Pitný režim je zabezpečený v každej triede. – Iveta bola kamarátkou do každého počasia. Vo frázach uvedených na začiatku zámeno každý vystupuje vo funkcii spodstatneného podmetu, ktorý má význam každý človek, všetci ľudia. Z hodín slovenčiny si možno pamätáme, že podmet sa v osobe a čísle zhoduje s prísudkom. Ak je zámeno každý v jednotnom čísle, je v poriadku, ak je prísudok v množnom čísle, čiže v tvare sme? Aký tvar by malo mať prísudkové meno? Nemali by tieto frázy znieť každý je iný, každý je nejaký, každý je jedinečný? Prípadne každí sme iní, každí sme nejakí, každí sme jedineční?
Formulácie každý je iný, každý je nejaký, každý je jedinečný sú gramaticky správne, no zámeno každý v nich vyjadruje iba rozčlenenosť. Ak chceme vyjadriť rozčlenenosť a zároveň súhrn, prísudkové meno sa bude zhodovať s podmetom – zámenom každý – v jednotnom čísle, pričom prísudok bude v množnom čísle (zahŕňame doň aj seba): každý sme iný, každý sme nejaký, každý sme jedinečný. Rovnaký postup uplatníme, keď hovoríme o osobách ženského pohlavia: každá sme iná, každá sme nejaká, každá sme jedinečná. Týmto spôsobom kladieme dôraz na každého jednotlivca celku, pričom k nemu priraďujeme i seba. Formulácie každá je iná, každá je nejaká, každá je jedinečná túto začlenenosť nevyjadrujú.
V tejto súvislosti môžeme spomenúť inú analógiu, a to vykanie jednotlivcom. Aj tu je prísudkové sloveso v množnom čísle, kým prísudkové meno (prídavné meno, príčastie, číslovka, zámeno sám alebo slovo rád) je v jednotnom čísle a zhoduje sa s rodom osoby, ktorej vykáme, porov. Boli by ste taký láskavý a podržali by ste mi dvere? – Môžete byť hrdá na svoje deti. – O doručení zásielky budete informovaný. – Postavte sa do radu, pôjdete prvá. – Je obdivuhodné, že ste to dokázali celkom sám. – Pocestujete sama? – Máte rád leto? – Máte rada sladkosti?
Formulácie každí sme iní, každí sme nejakí, každí sme jedineční, ktoré sa v praxi ojedinele takisto vyskytujú, nie sú správne, pretože zámeno každý nemôže mať tvar nominatívu množného čísla. Je tu však možnosť použiť namiesto neho zámeno všetci, prípadne všetky, ktoré vyjadruje úplný súhrn (osôb, vecí, javov), no bez príznaku rozčlenenia. Vtedy sa dosiahne úplná zhoda v čísle medzi podmetom, prísudkom i prísudkovým menom: všetci sme iní, všetci sme nejakí, všetci sme jedineční – všetky sme iné, všetky sme nejaké, všetky sme jedinečné.
Na záver zhŕňame: Vo vetách, v ktorých spodstatnené zámeno každý vystupuje vo funkcii podmetu, prísudok i prísudkové meno môžu mať formu 3. osoby jednotného čísla a tým sa zhodujú s podmetom v osobe a čísle: každý je iný, každá je iná. V jazykových prejavoch sa však vyskytujú aj formulácie, v ktorých je prísudok v tvare množného čísla, čím autor výpovede signalizuje, že je súčasťou súhrnu: každý sme iný. Medzi podmetom a prísudkom sa tak nedosahuje gramatická zhoda v čísle. Aj takéto formulácie sú správne, pričom sa hodnotia ako gramaticky príznakové.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.
