Máloktorá choroba v dejinách sa môže pochváliť takým vznešeným zoznamom obetí ako tuberkulóza. Podľahli jej králi, básnici, hudobníci, politici a vedci spolu s miliónmi menej známych ľudí na celom svete. Biely mor, ako kedysi znela jedna z prezývok, ktorú dostala podľa typickej bledosti jej obetí, ešte vždy nepatrí minulosti.
Tuberkulóza (TBC) zostáva aj v 21. storočí nepriateľom, ktorý ešte neodišiel. Aj na Slovensku ročne evidujeme 100 až 200 prípadov. Na tom, že ich je v porovnaní s minulosťou relatívne málo, takže správy o nich sa len zriedkavo dostávajú do širšieho povedomia, má zásluhy celý rad vedcov a lekárov. Medzi nimi patrí na jedno z popredných miest Božena Kuklová-Štúrová (1893 – 1977).
Vždy tu bola
Tuberkulóza postihuje ľudí už tisíce rokov. Najstaršie dôkazy o TBC sa našli v kostrových pozostatkoch z neolitických osád a v egyptských múmiách z roku 2400 pred n. l. Táto choroba bola počas histórie známa pod rôznymi menami. V starovekom Grécku ju nazývali phthisis, v 19. storočí bola ľudovo známa ako chradnutie, u nás najmä ako suchotiny.
Tuberkulóza nikdy nebola okrajovou záležitosťou. Vždy tu bola a bola nebezpečná. V 18. a 19. storočí bola hlavnou príčinou úmrtí v Európe a Severnej Amerike a ešte aj v súčasnosti zostáva celosvetovo hlavnou príčinou úmrtí na infekčný agens (v 2020 ju dočasne na druhé miesto odsunul kovid-19, od roku 2023 je späť na čele). TBC je aj hlavnou príčinou smrti ľudí s infekciou HIV a hlavnou príčinou smrti v dôsledku infekcií rezistentných na antimikrobiálne látky. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na TBC ochorie ročne viac ako 10 miliónov ľudí a viac než 1,5 milióna zomrie.
Vakcína
Vedci si už boli istí, že je to infekčná choroba, keď v roku 1882 nemecký lekár a mikrobiológ Robert Koch objavil a identifikoval aj jej konkrétneho pôvodcu: mikroorganizmus Mycobacterium tuberculosis. Vzápätí sa rozbehli preteky v hľadaní liečby – tá je však naďalej komplikovaná a s neistým výsledkom. V roku 1908 francúzski lekári Albert Calmette a Camil Guérin prišli s vakcínou vhodnou pre novorodencov, ktorá sa používa aj v súčasnosti. Vakcína, nazvaná podľa ich mien BCG, bola po prvýkrát lekársky použitá v roku 1921 v Paríži.
V tom čase už druhý rok pôsobila na Klinike vnútorných chorôb Československej štátnej nemocnice v Bratislave mladá lekárka Božena Kuklová-Štúrová z českého Žamberka. Pracovala ako asistentka profesora Kristiána Hynka (1879 – 1960). K. Hynek, ktorý sa popri hematológii zaoberal práve liečbou tuberkulózy, sa okrem iného zaslúžil aj o vybudovanie sanatórií vo Vyšných Hágoch a v Smokovci.
Pod kontrolou
Práca s K. Hynkom predurčila osud jeho asistentky. B. Kuklová-Štúrová sa začala postupne sama špecializovať na infekčné choroby a predovšetkým na pľúcnu tuberkulózu. V rokoch 1922 až 1924 bola na študijnom pobyte v Paríži, kde absolvovala kurz mikrobiologickej techniky. Po svojom návrate zriadila v Bratislave laboratórium klinickej mikrobiológie a spolu s K. Hynkom začali ako prví na Slovensku používať umelý pneumotorax, ktorý bol až do objavenia antibiotík najúčinnejšou liečbou TBC. V roku 1928 sa stala prvou ženou docentkou na lekárskej fakulte v Československu a v roku 1934 aj prvou ženou v Československu, ktorá získala titul univerzitnej profesorky. Stala sa hlavnou ftizeologičkou (podľa gréckeho názvu choroby) pre Slovensko. Po druhej svetovej vojne sa práve jej ako prvej u nás podarilo získať z USA vysokoúčinné antibiotikum proti TBC streptomycín.
Celý svoj život zasvätila boju proti TBC. V roku 1918, pred jej príchodom do Bratislavy, zomrelo na Slovensku na tuberkulózu 10 867 ľudí a počet nakazených bol ešte rádovo vyšší. V roku 1960, tesne pred jej odchodom do dôchodku, bolo u nás registrovaných 7 817 prípadov ochorenia. B. Kuklová-Štúrová sa zaslúžila o to, že hoci večný nepriateľ celkom neodišiel (dosiaľ ho neeliminovala ani jedna krajina na svete), zostáva pod kontrolou.
R
