Desať rozhovorov s desiatimi vedcami z desiatich vedných odborov naznačuje, kam smeruje vývoj a výskum v jednotlivých oblastiach a že ani vo vede nie je všetko čierno-biele. Poznanie nikdy nebolo prekliatím, vždy obohacuje, zaznieva v knihe. Pri využívaní objavov a technológií je kľúčová naša ľudská zodpovednosť a morálka. Len na nás záleží, ako dopadne hra, ktorú hráme, hovoria vedci.
V jednom rozhovore ste povedali, že stroje nahrádzajú činnosti, pri ktorých sme si trénovali mozog, všetko nám pripomínajú, a tak my pomaly hlúpneme…
Ak stroje začnú robiť príliš veľa činností, ktoré už nemusíme vykonávať my ľudia, prirodzene strácame zručnosti a schopnosti, ktoré sme mali. Hlavný problém je, že sa otvárajú nožnice. Časť populácie v kreatívnych profesiách bude zrejme vždy robiť veci, ktoré stimulujú mozog, hoci im navigácia povie, ako sa dostanú z bodu A do bodu B, je fajn, že im pomohla. No je druhá časť populácie, ktorá nevyužíva kreatívnosť v práci, a ak potom nemusí rozmýšľať už ani nad tým, ako si v hlave či niekde na papieri naplánuje cestu, to už môže viesť k degradácii. A ak tá prvá skupina bude príliš malá a tá druhá príliš veľká, vývoj nemusí byť ružový a môžeme dospieť až k autoritárskemu režimu, ktorého hrozbu vidíme vo svete už aj dnes.
Tieto hrozby si mnohí neuvedomujú. V spomínanom prieskume ľudia ako kybernetické hrozby vnímajú najmä závislosť od technológií či počítačovú kriminalitu. Strata súkromia, šírenie nebezpečného obsahu či digitálna priepasť sú vnímané ako menej významné.
Nedajú sa porovnávať riziká, ktoré vníma verejnosť a na ktoré sa sústreďujú vedci. V oblastiach, ktoré rezonujú vo verejnosti, nemusia byť výskumné otázky, čo treba riešiť. Ak hovoríme o základnej bezpečnosti z pohľadu používateľov a možných kybernetických útokov a krádeží, tak najslabšie miesto v reťazci je aktuálne človek. Aj preto sa mnohé útoky sústreďujú najmä na to, aby manipuláciou získali človeka, ktorý prezradí dôvernú informáciu. Keby ste sa ma pred dvomi či tromi rokmi spýtali, čo považujem za najväčšiu hrozbu v oblasti inteligentných technológií, povedala by som, že autonómne zbrane. Keď sa na to pozerám dnes, tak sú to tiež zbrane, ale viac v podobe informácií i dezinformácií a manipulácia s ľuďmi cez platformy. Dezinformácie a propaganda tu boli vždy, no rozmer, aký nadobudli v súvislosti s internetom a webom a teraz aj v kombinácii s pandémiou, je obrovský.
Detekcia dezinformácií a factchecking sú oblasti výskumu, ktorým sa venujete dlhšie obdobie. Ako sa vám darí?
Uspeli sme v európskej výzve s projektom zameraným na kontrolu faktov (factchecking). Sme súčasťou Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO, European Digital Media Observatory). V Európe vzniklo osem centier, v ktorých spolu pôsobia žurnalisti a vedci z oblasti humanitných vied a informačných technológií. Venujú sa zlepšovaniu informačného prostredia vykonávaním overovania faktov, nástrojov na pomoc pri tomto overovaní, ako aj zvyšovaniu mediálnej gramotnosti. V jednom z týchto centier, ktoré koordinuje Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe, vedie Kempelenov inštitút inteligentných technológií technologickú časť projektu a spolupracuje s kolegami z Elektrotechnickej fakulty Českého vysokého učení technického (FEL ČVUT) v Prahe. Ďalej sú v konzorciu žurnalisti z poľského SWPS a slovenskej Fakulty masmediálnych komunikácií UCM v Trnave. Factcheckingové aktivity zastrešuje francúzska agentúra AFP.
Aké oblasti výskumu okrem factcheckingu sú ešte dominantné?
V Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií sa sústredíme na päť výskumných oblastí. Vybrali sme ich na základe našich predchádzajúcich skúseností, ale najmä na základe potrieb slovenského výskumného a inovačného priestoru. Samozrejme aj preto, že môžu byť užitočné pre Slovensko, a v neposlednom rade preto, lebo môžu prepájať akademickú sféru a priemysel.
Ktorá oblasť je osobitne potrebná pre Slovensko?
Ide o spracovanie prirodzeného jazyka. Potrebujeme ho takmer v každej interaktívnej aplikácii či aplikácii, ktorá automaticky spracúva informácie. Nikto to za nás neurobí. Ak chceme dosiahnuť medzinárodne uznané výsledky, musíme robiť výskum aj pre anglický jazyk, ale je dôležité rozvíjať aj počítačové spracovanie slovenského jazyka. Ďalšia oblasť, ktorej sa venujeme, je spracovanie používateľských a webových dát, teda rôzne analýzy a predikcie správania používateľov na webe, analýza šírenia správ, práca s dezinformáciami a aj spomínaná podpora kontroly faktov. Usilujeme sa o automatizované hľadanie tvrdení v texte a ich porovnávanie s údajmi v odborných databázach, ako je napríklad Pubmed pre medicínske informácie, aby sme podporili určenie ich pravdivosti. Aj tu je dôležité mať dobrý model prirodzeného jazyka.
Úryvok z rozhovoru s Máriou Bielikovou, zakladateľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, z knihy 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, ktorá vyšla v Centre vedecko-technických informácií SR v roku 2021.
Knihu v elektronickej verzii nájdete na vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/.
Súťažná otázka
Ak nám do 31. marca 2024 pošlete odpoveď na otázku:
Aké sú podľa vás najväčšie hrozby pre našu civilizáciu?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Andrey Settey Hajdúchovej: 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev vydanú Vydavateľstvom Matice slovenskej pre Centrum vedecko-technických informácií SR.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.
