Desať rozhovorov s desiatimi vedcami z desiatich vedných odborov naznačuje, kam smeruje vývoj a výskum v jednotlivých oblastiach a že ani vo vede nie je všetko čierno-biele. Poznanie nikdy nebolo prekliatím, vždy obohacuje, zaznieva v knihe. Pri využívaní objavov a technológií je kľúčová naša ľudská zodpovednosť a morálka. Len na nás záleží, ako dopadne hra, ktorú hráme, hovoria vedci.
Viedeň už niekoľko rokov vedie rebríčky najlepších miest na život na svete. Súhlasíte či máte iné obľúbené miesto?
Mojím obľúbeným mestom z hľadiska kvality života je Brusel. Je plný parkov a lesoparkov, zároveň má intaktné historické centrum a veľmi príjemné obytné oblasti. Stromy majú evidenčné čísla, časti parkov sú ponechané ako lúky. Parky, aj keď sú kráľovské, sú otvorené pre ľudí, ktorí v nich piknikujú a športujú. Brusel dostal časť hlavnej dopravnej kostry pod terén, dokonca pod Parc du Cinquantenaire. Úžasné mesto je aj Singapur, len tamojšiu klímu znesie človek iba ako návštevník. Mne sa však dobre žije aj v Bratislave.
V prvej desiatke miest, ktoré sú najlepšie na život, sú zväčša európske mestá – okrem Viedne sú to Zürich, Mníchov, Kodaň či Ženeva. Čím sú európske mestá osobité?
V rebríčku sú aj austrálske Melbourne a Sydney, ale aj tie sú historicky spojené s európskou kultúrou. Väzba na našu európsku históriu možno viac uspokojuje dušu.
A potom platí, ako povedal francúzsky básnik a spisovateľ Paul Claudel, že poriadok je potešením rozumu, ale neporiadok je rozkošou predstavivosti. Preto budeme mať iný životný pocit v meste založenom na karteziánskom rastri a iný v rastúcich mestách či v mestách založených na poetickej osnove. Svoju úlohu zohrávajú aj geografické danosti a biomorfný či environmentálny kontext. Nezanedbateľné sú aj hlboké historické spomienky, ktorými na nás mesto dýcha.
Karteziánske mestá sú typické pre USA, sú založené na pravouhlej mriežke. Ktoré mestá sú založené na poetickej osnove?
Mestá všeobecne vznikali ako založené či rastúce. Najčastejšie citovaným príkladom založeného mesta je antický Milétos. Založil ho v 5. storočí pred naším letopočtom Hippodamus z Milétu, ktorý je považovaný za otca nielen európskeho urbanizmu. Rastúce mestá mali kryštalizačný bod a okolo neho sa postupne rozvíjali. Ak skočíme v histórii, príkladom môžu byť mestá na kopcoch v Toskánsku alebo na juhu Francúzska. Na kopci často najprv postavili citadelu alebo iný ústredný objekt a okolo neho sa postupne mesto rozrastalo. Karteziánske mestá v USA vznikali v pravouhlej mriežke na rastri míľa krát míľa, keď americký prezident Thomas Jefferson narastroval rozsiahle územia kvôli harmonizácii osídľovania. Aj pri dodržaní striktného rastra sa postupne začala prejavovať kompozičná emancipácia a snahy vymaniť sa zo šachovnice. V základných štvorcoch v Las Vegas či Miami nájdeme organicky rozvinuté uličné siete.
Mestá na inej ako striktne karteziánskej základni začali urbanisti zakladať v 19. storočí. Vznikli teórie a návrhy záhradných miest a ďalšie. (Pre obmedzený priestor sa tu nezaoberáme najmä renesančnými ideálnymi mestami.) Keď americký architekt Walter Burley Griffin začiatkom 20. storočia vyhral súťaž na založenie austrálskeho hlavného mesta Canberra na zelenej lúke, vychádzal z iných ako karteziánskych schém. Navrhol tu sústavu centrických funkčne štruktúrovaných celkov, parky a aj umelé jazero.
No to ešte nie je poetické mesto…
V Canberre je veľa poézie, no nie je to pravé poetické mesto. Takým je napríklad až romantizujúci pôdorys Warwick Gates, mestskej časti založenej pri historickom anglickom meste s rovnomenným famóznym hradom Warwick. V obytnom súbore žijú ľudia, ktorí prišli pracovať do blízkeho priemyselného parku. Je založené na krivkových líniách, akoby si autori zobrali žilnatosť listu a podľa nej urobili jeho pôdorys. Keď máte zakrivenú cestnú sieť, nerozbehnete sa s autom veľmi rýchlo. Aj keď idete cez mesto, hoci pešo či na bicykli, neustále sa obzeráte a prispôsobujete zakriveniu. Je to úplne iný životný pocit.
Mesto je komplexný systém. Skupín a záujmov je veľa a naďalej pribúdajú. Modely riadenia mesta sa navyše vyvíjajú k vysokej miere participatívnosti, takmer k samoorganizácii istých činností či oblastí. Otázka je, čo sa dá docieliť odbornosťou, čo politickou kultúrou a čo neustálym vyzrievaním pojmu občianstvo.
Úryvok z rozhovoru s prof. Ing. arch. Robertom Špačekom, CSc., z knihy 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, ktorá vyšla v Centre vedecko-technických informácií SR v roku 2021.
Knihu v elektronickej verzii nájdete na webovej stránke vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/.
Súťažná otázka
Ak nám do 30. septembra 2024 pošlete odpoveď na otázku:
Ktoré je vaše obľúbené mesto a prečo?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Andrey Settey Hajdúchovej: 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, ktorú pre Centrum vedecko-technických informácií SR vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.
