Doterajšie štúdie indikovali, že Mars, ktorý bol kedysi pokrytý oceánom s hĺbkou okolo 100 metrov, stratil množstvo vody cez únik vodíka. Najnovšia štúdia však identifikuje prašné búrky ako mechanizmus, ktorý pomáha plynu uniknúť. Vplyv všetkých prašných búrok by mohol tvoriť až 10 % momentálnej straty vodíka Marsu. Počas jednej masívnej prašnej búrky na Marse v rokoch 2006 a 2007 sa našli stopy vody v nezvyčajných nadmorských výškach atmosféry, temer 80 km vysoko. V nadmorských výškach okolo 50 kilometrov UV svetlo zo Slnka jednoducho prechádza cez tenkú atmosféru Červenej planéty a rozkladá chemické väzby vody medzi kyslíkom a vodíkom. Voľne ponechaný vodík uniká do vesmíru, čím necháva planétu s ešte menším množstvom dôležitej súčasti vody. Pretože je taký ľahký, vodík sa z Marsu stráca relatívne ľahko. Strata vodíka je merateľná aj na Zemi, no máme toľko vody, že to nie je veľký problém, hovorí Nicholas Heavens, astronóm na Hamptonskej univerzite vo Virgínii. Pátrať miliardy rokov spätne, keď bol Mars teplý a mokrý, nie je také jednoduché. Vedci nevedia, ako by prašné búrky fungovali vo vlhkejšom prostredí alebo v hustejšej atmosfére.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
