Slovenskú vedkyňu Michaelu Musilovú si vybrala NASA na simulovanú osemmesačnú misiu na Marse. Na základni, ktorá sa nachádza na svahoch sopky Mauna Loa, marťanská posádka odskúša aj rover vyvinutý na Slovensku.
Michaela Musilová uspela v náročnej konkurencii niekoľko tisíc uchádzačov z celého sveta. Simulovaná marťanská misia sa začala 15. februára tohto roku a ukončenie sa plánuje v polovici septembra. Výber jej piatich členov trval viac ako rok.
Život na sopke
Počas celej misie sú astronauti uzatvorení v obydlí s kruhovým prierezom s priemerom len 11 metrov, v nadmorskej výške 2 500 metrov na svahoch sopky Mauna Loa na Havajských ostrovoch. V okolitom teréne, ktorý pripomína povrch Marsu, sa budú môcť pohybovať len v špeciálnych skafandroch. Na misiu postupne poputujú aj slovenské experimenty a technológie, medzi nimi aj rover, ktorý vyvinula firma RoboTech Vision. Michaela, ako vedúca výskumu, plánuje robiť počas misie množstvo vedeckých experimentov a vzdelávacích a popularizačných aktivít spojených aj so Slovenskom.
Uzavretý priestor a málo súkromia
Ide v poradí o šiestu simulovanú misiu na Mars. NASA tieto misie prispôsobuje podmienkam budúceho života a práce posádok na červenej planéte. Vo vesmírnej stanici budú astronauti odlúčení od života na Zemi. V budúcnosti budú misie na Mars trvať aj s návratom približne dva roky. Cesta na Mars zaberie osem mesiacov každým smerom, rovnako aj samotný pobyt na Marse je naplánovaný na osem mesiacov. Práve preto má táto simulovaná misia totožnú dĺžku trvania. NASA sa pri tejto misii, podobne ako v predchádzajúcich piatich misiách, sústreďuje najmä na testovanie psychologických aspektov života v dlhodobo uzavretom priestore bez súkromia. Je nutné otestovať, či ľudia dokážu prežiť bez konfliktov v klaustrofobických podmienkach s nesmiernym množstvom obmedzení taký dlhý čas, navyše odlúčení od rodiny a priateľov. Počas celej misie sme zatvorení v malom priestore. Obmedzená komunikácia so Zemou znamená, že máme prístup len na jeden email a musíme dodržiavať jednosmerný 20-minútový časový posun medzi Zemou a Marsom. To znamená, že odpoveď z riadiaceho strediska NASA prichádza najskôr o 40 minút, aj v krízovej situácii, opisuje situáciu na misii M. Musilová. Sú to asi najpodobnejšie podmienky životu na marťanskej základni, aké môžu pozemšťania na Zemi zažiť.
Prísne astronautské krItériá
Výber uchádzačov z celého sveta trval 15 mesiacov. Išlo o niekoľko výberových kôl, počas ktorých NASA hľadala členov posádky na základe prísnych astronautských kritérií. Posudzovali veľké množstvo informácií týkajúcich sa odbornosti výskumníkov, ich jazykových a technických vedomostí, ako aj ich fyzickú kondíciu. Myslím si, že mi pri výbere pomohlo to, že som absolvovala niekoľko vedeckých expedícií na Špicbergy, do Grónska a do ďalších oblastí s nehostinnými podmienkami, ako aj kratšie simulované misie na Mars. Publikovala som niekoľko vedeckých článkov, napríklad v prestížnom časopise Nature Geoscience, ovládam niekoľko svetových jazykov a pravidelne športujem, takže som dokázala uspieť v náročnej celosvetovej konkurencii, konštatuje M. Musilová.
Najdôležitejším kritériom pri výbere bola schopnosť uchádzačov čeliť krízovým situáciám. Dali nám dve minúty na to, aby sme vyriešili zložitý problém, a všímali si, či vieme zachovať pokoj, nepanikárime a dokážeme spolupracovať. Takéto testy trvali aj niekoľko hodín, spomína na priebeh testov M. Musilová. V záverečnej časti výberu sa hodnotila aj schopnosť členov posádky vzájomne spolupracovať. Cieľom bolo vybrať piatich ľudí s vhodnými psychologickými profilmi, ktorí dokážu spolupracovať v extrémnych situáciách. Posádku však napokon tvoria Kórejčan, dve Austrálčanky, Brit a Slovenka – Michaela Musilová.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R
Foto NASA, SOSA, RoboTechVision
