V Izraeli sa našla fosílna kosť zástupcu druhu človek rozumný (Homo sapiens), skorého anatomicky moderného človeka. Je aspoň o 50-tisíc rokov staršia ako všetky doterajšie nálezy.
Konštatoval to 35-členný medzinárodný tím výskumníkov z deviatich krajín, ktorý viedol Israel Hershkovitz z Telavivskej univerzity (Izrael). Najnovšie výsledky uverejnili vo vedeckom časopise Science. Fosíliu tvorí ľavá polovica hornej čeľuste mladého dospelého jedinca, približne dvadsaťročného. Čeľusť má osem zubov, pričom z jedného zostal len koreň. Prevratnosť štúdie spočíva v dokonalejšom datovaní fosílie a nálezových vrstiev i ostatných nálezov v jaskyni tromi metódami, nezávisle v troch laboratóriách. Ich zhoda na 177-tisíc až 194-tisíc rokov posúva migráciu našich predkov z čierneho kontinentu, skorých anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens (tzv. sapientov), výrazne hlbšie do minulosti.
Zrútená jaskyňa
Fosíliu pôvodne našli v roku 2002 v jaskyni Misliya. V súčasnosti je to už len previs, pretože strop jaskyne, ktorá bola pomerne veľká, sa zrútil ešte v praveku. Nachádza sa v prírodnej rezervácii na biblickom vrchu Karmel, približne 12 kilometrov južne od mesta Haifa v severnom Izraeli. Komplex jaskýň na západných svahoch tohto vrchu je známa paleoantropologická lokalita. Samotná Misliya leží v priemernej nadmorskej výške 90 metrov nad morom. Doterajšie rekordne staré dôkazy migrácie sapientov do Eurázie sa tiež našli v izraelských jaskyniach, najmä v dvoch: Skhúl (leží neďaleko na juh od Misliye) a Qafzev. Pochádzajú spred približne 120-, nanajvýš 130-tisíc rokov. Len o čosi mladšie, na úrovni 110-tisíc rokov, sú fosílie z čínskych paleoantropologických lokalít Tao-sien (Daoxian) a Liou-ťiang (Liujiang), ktoré s veľmi vysokou pravdepodobnosťou tiež patrili sapientom.
Súlad s genetikmi…
Skoršia doba migrácie sapientov do Eurázie poskytuje našim sapientným predkom dlhší čas, keď sa tam mohli stretávať a krížiť s archaickejšími druhmi ľudského rodu Homo. Až do doby pred niekoľkými desaťtisíc rokmi totiž bolo na svete vždy viac ľudských druhov, ak teda pojem ľudský, tak ako mnohí vedci, spájame s rodom Homo, nielen s druhom Homo sapiens. V hlbšej minulosti (pred približne 500- až 400-tisíc rokmi) sa sapienti krížili s neskoršími formami človeka vzpriameného (Homo erectus), ako bol človek predchodca (Homo antecessor). V bližšej minulosti (pred 300-tisíc rokmi a skôr) to bolo predovšetkým s človekom neandertálskym (Homo neanderthalensis), konkrétne v strednej a juhozápadnej Ázii a osobitne v Európe. Tým sa dosahuje aj zhoda s výsledkami rozsiahlych genetických štúdií DNA súčasných a pravekých ľudí. Jednu z najnovších vlani predložili Cosimo Posth a Johannes Krause z Universität Tübingen a Max-Planck-Institut Menschheitsgeschichte v Jene (oboje Nemecko) vo vedeckom časopise Nature Communication. Podľa DNA sapienti migrovali z Afriky už pred vyše 220-tisíc rokmi. Podporujú to aj isté nálezy špecifických kamenných nástrojov
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Podľa Science a Nature Communication spracoval
Zdeněk Urban
