Hvezdári sú bez neho ako bez ruky, využívajú ho námorníci, poľovníci, armáda… Prístroj, ktorý priblíži vzdialené veci.
Ďalekohľad je optický prístroj na pozorovanie vzdialených predmetov pod väčším zorným uhlom, ako má oko. Skladá sa z dvoch sústav šošoviek alebo vydutých zrkadiel. Objektívom prichádza svetlo od pozorovaného objektu do ďalekohľadu a okulárom pokračuje do oka. Vlastnosti šošoviek a zrkadiel zväčšovať a zmenšovať predmety poznali ľudia už v staroveku, ale prvý ďalekohľad prišiel na svet až pred 410 rokmi. O narodení sa ďalekohľadu jestvuje viacero príbehov, ktoré však majú dve veci spoločné: meno holandsko-nemeckého optika Hansa Lippersheya a náhodu. Podľa jednej legendy princíp fungovania ďalekohľadu objavil Lippershey, keď sa jeho deti hrali v dielni a zložili jeden pre druhého dva objektívy. Pozornosť Lippersheya vzbudili výkriky detí ohromených tým, čo videli. Iný príbeh hovorí, že majster optik držal v ruke šošovku a pozoroval ju oproti oknu. Do druhej ruky vzal inú šošovku, aby sa cez ňu pozrel na prvú a vtedy s úžasom zistil, že kovový kohút na veži kostola, ktorý ukazoval smer vetra, sa k nemu priblížil. Tak či onak, prekvapený optik rýchle zafixoval polohu šošoviek, osadil ich do rúrky a 2. októbra 1608 požiadal holandské úrady o patent na jeho prístroj na videnie vecí takých ďalekých, ako keby boli v blízkosti. O Lippersheyovom vynáleze sa (opäť náhodou) dozvedel aj slávny Galileo Galilei. Takmer okamžite navrhol konštrukciu svojho ďalekohľadu. Galileiho prvý ďalekohľad z roku 1609 zväčšoval trikrát, no taliansky hvezdár ho ustavične zdokonaľoval a o rok (1610) už zväčšoval 23-krát. Galilei ním objavil mesiace pri planéte Jupiter, škvrny na Slnku i jeho rotáciu, vrchy na Mesiaci a potvrdil správnosť Kopernikovho heliocentrického systému. Pretože sa o vynález ďalekohľadu okrem Lippersheya hlásia aj ďalší majstri, zvykne sa prvý ďalekohľad nazývať holandský alebo Galileov. Objektívom na tomto type je spojená šošovková sústava a okulárom rozptylná sústava. Tento typ sa používa teraz len ako divadelný ďalekohľad. Keďže obraz v Galileovom ďalekohľade je menej svetlý a nie veľmi vyhovoval astronomickým účelom, v roku 1630 navrhol Johannes Kepler nový ďalekohľad. V tomto tzv. Keplerovom alebo hvezdárskom ďalekohľade je objektívom aj okulárom spojená šošovková sústava. Vývoj ďalekohľadu pokračoval a v súčasnosti sú zrkadlové ďalekohľady Keck 1 a Keck 2 také silné, že teoreticky by mohli zachytiť svetlo sviečky vzdialenej 24 000 kilometrov.
R
Foto Pixabay
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
