Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy v genetike a hovoriť o DNA a jej význame?
Genetika a molekulárna biológia nám za posledné dve desaťročia úplne zmenili život, a to nielen v medicíne, ale aj vo výskume a využívaní jeho výsledkov v praxi. Príkladom sú geneticky modifikované potraviny a najmodernejšie diagnostické a liečebné postupy v medicíne. Ďalšie príklady nájdeme v kriminalistike a v ďalších odvetviach, pri ktorých si často ani neuvedomujeme dôležitosť výsledkov výskumu genetiky. V mnohých krajinách si túto skutočnosť pripomínajú aspoň raz ročne, a to práve v súvislosti s výročím publikovania objavenia štruktúry DNA v apríli 1953 v časopise Nature ako symbolu genetického výskumu. Iniciátorom tejto akcie na Slovensku bol docent Ferák a spolu s ďalšími kolegami sme sa zhodli, že ju skúsime zorganizovať aj u nás.
V súvislosti s akciou DNA Day chcete zvýšiť záujem mladej generácie o biomedicínu a o štúdium prírodovedeckých disciplín. Je na Slovensku malý záujem o takéto štúdium?
Na Slovensku sa dlhodobo viac zameriavame na priemysel a informačné technológie. Prírodné vedy nie sú top prioritou záujmu študentov. Študenti vidia výsledky biomedicínskeho výskumu len zo zahraničia a myslia si, že u nás sa v tomto smere veľa nerobí. Myslím si, že by bolo dobré, aby vedeli, že aj na našich prírodovedeckých a lekárskych fakultách sa robí kvalitný výskum. Toto je príležitosť aj pre stredoškolákov, aby sa zoznámili so svojimi budúcimi učiteľmi a mentormi a aby videli, aký zaujímavý výskum sa dá robiť v oblasti biológie a genetiky na Slovensku i v zahraničí, keďže na tejto akcii sa zúčastnia aj vedci z iných krajín. Mladým ľuďom vo veku 17 a 18 rokov, ktorí sa rozhodujú o svojej budúcnosti a majú záujem o túto oblasť, treba ukázať, aké možnosti pre nich prináša štúdium uvedených odborov. Akcia DNA Day je vhodnou príležitosťou na takúto prezentáciu.
DNA Day nebude prebiehať len v Bratislave, ale aj v iných mestách Slovenska, kde sú tiež potenciálni študenti, ktorých by mohol biomedicínsky výskum zaujať.
Ako vidíte budúcnosť uplatnenia výsledkov výskumu DNA v praxi?
Tá budúcnosť je už tu. Príkladom je génová terapia. Keď som začínal učiť, išlo takmer o sci-fi. V súčasnosti musím moje prezentácie pre študentov neustále aktualizovať, pretože génová terapia je už v rutinnej praxi. Liečivá pri niektorých chorobách sú už otestované, považujú sa za bezpečné a efektívne. Využívajú sa aj v Európe, ktorá má dlhodobo výhrady napríklad proti geneticky modifikovaným plodinám a pritom v súčasnosti medzi nami žijú ľudia, ktorí sú de facto geneticky modifikovaní. Ak máte chorobu, ktorá je liečiteľná schválenou génovou terapiou, tak vám ju lekár môže indikovať a predpísať. Ide zatiaľ o vybrané vzácne choroby, pri ktorých je príčinou mutácia jedného konkrétneho génu.
Budúcnosť génovej terapie spočíva v rozšírení na ďalšie diagnózy, na ďalšie liečivá, pretože genetických chorôb je mnoho. Génová terapia sa dá aplikovať aj pri bežných chorobách, zatiaľ však v tejto oblasti nie je dostatočne otestovaná.
Technické problémy, ktoré sa riešili pred desiatimi rokmi, napríklad ako dostať liečivo do niektorých buniek, no do iných nie, sú už vyriešené a teraz riešime problémy, ako túto liečbu financovať. Pre mňa je to signál, že základné postupy v génovej terapii sme už úspešne zvládli a teraz hľadáme možnosti, ako aplikovať liečivá na viacero chorôb.
Spomínali ste, že aj na Slovensku máme osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju vedomostí o DNA…
Áno, aj na Slovensku máme vedcov, ktorí výrazným spôsobom posunuli vpred československú genetiku a molekulárnu biológiu a neskôr aj tú slovenskú. Rád by som spomenul dve významné osobnosti. Prvou je docent Izakovič. Významnou mierou prispel k zavedeniu klinickej čiže medicínskej genetiky v Československu v 70. a 80. rokoch minulého storočia. On priamo či nepriamo vychoval väčšinu klinických genetikov pôsobiacich na Slovensku. Druhou osobnosťou je docent Ferák, ktorý je naďalej aktívny a je veľkou autoritou v oblasti humánnej genetiky. Aj on vychoval množstvo úspešných genetikov a molekulárnych biológov. Napokon nás aj motivoval, aby sme zorganizovali DNA Day. Bolo by dobré, aby sa mladí o týchto osobnostiach dozvedeli. A nielen mladí…
Odporcovia geneticky modifikovaných organizmov tvrdia, že sú nebezpečné, lebo príroda by ich sama nikdy nevytvorila. Čo si o tom myslíte vy?
Proti geneticky modifikovaným organizmom vo verejnosti pretrváva až iracionálny strach, špecificky najmä v Európskej únii. Keď niečomu nerozumieme, často to odmietame. Riešenie však nespočíva v odmietaní, ale v štúdiu. Aj v rámci akcie DNA Day by sme radi laickú verejnosť usmernili a objasnili niektoré chybné predstavy. Argumenty typu: Príroda nikdy nevytvorila geneticky modifikovanú kukuricu, sú nezmysel. Ani jednu plodinu, ktorú v poľnohospodárstve v súčasnosti pestujeme, totiž príroda nikdy nevytvorila. Tieto plodiny vytvoril človek. Trvalo to dlho a ich vznik bol niekedy náhodný, no vznikali šľachtením a výberom. Dnes už vieme cielene zasahovať do genómu a urýchliť, spresniť tie zmeny a modifikácie, ktoré v minulosti trvali tisícky rokov. Treba si tiež uvedomiť, že každý z nás je jedinec s unikátnou sekvenciou DNA, ktorá tu na svete ešte nikdy nebola, v prírode sa ešte nikdy nevyskytla a naozaj netušíme, aké bude mať dôsledky príchod takéhoto organizmu na svet. Máme preto odmietať všetky novonarodené deti? To je predsa nezmysel.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zhováral sa Vladimír Ješko
Foto archív Petra Celeca a National Human Genome Research Institute (NHGRI)
Viac o podujatiach v rámci akcie DNA Day sa dozviete na tomto odkaze.
