Rastliny prišli skôr

Suchozemské rastliny začali kolonizovať kontinenty o 100 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.

O tom, kedy a ako vznikol život na Zemi, vedú vedci a filozofi nekonečné diskusie. Zatiaľ sa zhodujú na tom, že život na Zemi – všetky živé organizmy – majú jedného spoločného predka. Všeobecne sa tiež prijíma názor, že v priebehu prvých štyroch miliárd rokov existencie Zeme sa na našej planéte vyskytoval život len v podobe mikróbov. K výraznej zmene podmienok pre život došlo po objavení sa prvých suchozemských rastlín, ktoré sa vyvinuli z vodných rastlín žijúcich na hladine vodných plôch. Suchozemské rastliny viedli k zozeleneniu našej planéty, čím sa vytvorilo prostredie, ktoré postupne kolonizovali aj živočíchy. Rastliny majú hlavný podiel aj na zvetrávaní hornín, čo je kľúčový proces v uhlíkovom cykle, ktorý už milióny rokov reguluje našu atmosféru a zemskú klímu. Na základe najstarších fosílnych nálezov datovali doteraz vedci éru vzniku prvých suchozemských rastlín do obdobia pred približne 420 miliónmi rokov. Nový výskum, ktorého výsledky boli nedávno publikované v americkom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (Rozpravy Národnej akadémie vied), však ukazuje na to, že suchozemské rastliny začali kolonizovať našu Zem približne o 100 miliónov rokov skôr, než sa doteraz myslelo. Autori spomenutej štúdie získali nové poznatky najmä pomocou metódy tzv. molekulárnych hodín. Ide o metódu, využívanú v molekulárnej biológii a evolučných vedách, založenú na predpoklade, že miera mutácií v DNA (deoxyribonukleová kyselina) či v proteíne je počas určitej doby približne konštantná. Naše výsledky ukazujú, že predchodca suchozemských rastlín žil už v období stredného kambria, teda v tom istom období ako aj prvé známe suchozemské živočíchy, povedal Mark Puttick, jeden z vedúcich tohto výskumu, na ktorom sa podieľali vedci z univerzít v Bristole a Cardiffe i z londýnskeho Prírodopisného múzea.

RM
foto The Natural History Museum, London