Industrializácia a globalizácia poľnohospodárstva, pestovanie bioenergetických plodín na výrobu biopalív, ako aj plodín na export výrazne menia svetové poľnohospodárstvo. Ľudia pracujúci v tejto oblasti musia hľadať nové prístupy k hospodáreniu aj kvôli klimatickej zmene.
Všeobecný tlak na zvyšovanie produkcie poľnohospodárstva dostáva farmárov v rozvojových krajinách do ťažkej situácie. V rámci hospodárenia s lokálnymi obmedzenými zdrojmi musia čeliť celosvetovej konkurencii. Okrem hospodárskych, sociálnych a ekologických rizík ovplyvňujú poľnohospodárov aj globalizácia zásobovania potravinami a klimatická zmena, v rámci nej napríklad zvýšené záplavy v nízko položených oblastiach, väčšia frekvencia čoho??? a dosah sucha v polárnych oblastiach či nadmerné teplotné výkyvy. To môže mať ďalekosiahly vplyv na produkciu plodín predovšetkým v tropických oblastiach rozvojového sveta. Preto je nevyhnutné zavádzanie nových postupov aj pestovanie väčšieho množstva rozličných druhov plodín.
Banány každý deň
Globálny systém nám prináša banány každý deň v roku, ale obmedzuje výber sezónnych potravín. Na úkor dostatku potravín tak niekedy strácame na ich kvalite. S rastúcou ľudskou populáciou rastie aj potreba vyššej produkcie potravín a zároveň nevyhnutnosť chrániť biodiverzitu a prírodné prostredie. Až doteraz sa poľnohospodárska veda primárne zameriavala na výrobné procesy, aby maximalizovala výnosy jednotlivých produktov, ale na úkor ich kvality. Obavy verejnosti viedli k požiadavkám na poľnohospodárske postupy prostredníctvom nariadení, tzv. ISO normy. Ich cieľom bolo znížiť stratu pôdy a živín z polí a minimalizovať prienik pesticídov a ich rezíduí do povrchových a podzemných vôd, do živočíšnej výroby a do finálnych potravinárskych produktov.
Drobní roľníci
Niekoľko krajín postavilo svoju ekonomiku na poľnohospodárstve orientovanom na export so zameraním na monokultúry – pestovanie jednej plodiny na rovnakej ploche viac rokov. Príkladom je Brazília, ktorá sa stala najväčším producentom sóje a cukrovej trstiny na výrobu etanolu. Tento typ priemyselného poľnohospodárstva však so sebou prináša aj rizikové vplyvy na zdravie, ekosystém a potravinovú kvalitu. Drobné farmárčenie nahradili veľké poľnohospodárske podniky s intenzívnym využitím neobnoviteľných zdrojov. Poľnohospodárstvo rozvojových krajín však stále tvoria malé farmy (do 2 ha) hospodáriace na miestnych zdrojoch pôdy a vody, využívajúc miestne odrody a rokmi overené postupy pestovania rastlín. Koncom minulého storočia bolo napríklad v Latinskej Amerike asi 16 miliónov fariem s priemernou veľkosťou asi 1,8 ha. Obrábali 34,5 % obhospodarovanej pôdy a ich prínos k zásobovaniu potravinami v regióne bol významný. Zodpovedali za 41 % poľnohospodárskej produkcie pre domácu spotrebu – 51 % kukurice, 77 % fazule a 61 % zemiakov. V Afrike je asi 33 miliónov malých fariem, čo predstavuje 80 % z celkového počtu. Títo roľníci (mnohí z nich sú ženy a dve tretiny z nich hospodári na ploche menšej ako 2 ha) využívajú predovšetkým miestne zdroje. Produkujú väčšinu plodín pre trh, takmer všetky koreňové, hľuzovité, plantážne plodiny a väčšinu strukovín. Situácia sa tu v posledných dvoch desaťročiach zmenila v dôsledku poklesu potravinovej produkcie na obyvateľa. Drobní farmári bojujú s neproduktívnou pôdou, nespoľahlivými dodávkami vody, nekvalitnými osivami a nedostatočnou konkurencieschopnosťou produktov. Napriek sebestačnosti v produkcii obilnín musí Afrika dovážať milióny ton ostatných plodín. V Ázii tvorí Čína takmer polovicu svetových malých fariem (hospodária na ploche 193 mil. ha), po ktorých nasleduje India s 23 %, ďalej sú to Indonézia, Bangladéš a Vietnam. Z viac ako 200 miliónov pestovateľov ryže v Ázii väčšina hospodári na ploche s výmerou asi 2 hektáre. Približne 75 miliónov producentov ryže hospodári rovnako ako pred 1 000 rokmi.
Geneticky modifikované plodiny
Osivárske spoločnosti sa sústreďujú na vývoj odrôd, ktoré majú väčšiu obranyschopnosť, odolnosť proti škodcom, suchu a iným stresom. Plodinová rozmanitosť nachádzajúca sa v pôvodných kultivaroch s vyššou genetickou heterogénnosťou sa stráca najmä tam, kde je hlavným cieľom zvýšenie produktivity a zníženie rôznorodosti výnosov. Génové inžinierstvo sa upriamuje na vývoj tzv. GM plodín (geneticky modifikovaných), keď sa rastlina upravuje jedným alebo viacerými génmi (napr. odolnosť proti herbicídom alebo škodcom).
GM plodiny sa rozširujú do celého sveta, a tak ohrozujú pôvodné genetické zdroje. Vplyv pestovania takto upravených plodín na zdravie a životné prostredie ešte nie je vedecky prebádaný. Možnosť na sledovanie vplyvov GM plodín poskytuje Argentína, ktorá vyčlenila najrozsiahlejší podiel pôdnej výmery štátu (viac ako polovicu – 18 mil. ha) na pestovanie transgénnej sóje.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Text a foto Ing. Ivana Bezáková, PhD.
Výskumný ústav rastlinnej výroby
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
