Giovanni Antonio Scopoli

Taliansky prírodovedec na Slovensku

Pred 230 rokmi zomrel významný taliansko-rakúsky vedec a univerzitný profesor Giovanni Antonio Scopoli, ktorý pôsobil aj na Slovensku. Bol to prírodovedec svetového mena, ktorý má obrovský význam pre svetovú, ale aj slovenskú vedu a entomológiu.

Giovanni Antonio Scopoli sa narodil 3. júna 1723 v juhotirolskom Cavalese neďaleko Tridentu. Po skončení základného vzdelania študoval na univerzite v Tridente, na jezuitskej univerzite v Innsbrucku absolvoval štúdium medicíny. Lekársku prax vykonával od roku 1743 v nemocnici v rodnom Cavalese, ale aj v Benátkach. V rokoch 1751 až 1753 bol osobným lekárom biskupa Leopolda III. Ernesta Firmiana v Sekove pri Štajerskom Hradci (Graz). Neskôr pôsobil ako banský lekár a profesor chémie a hutníctva na banskej škole v Idrii v Slovinsku, kde bol lekárom ortuťových baní. V roku 1761 publikoval prácu De Hydroargyro Idriensi Tentamina o príznakoch otravy ortuťou medzi baníkmi.

Polyhistor
Počas celého života mal široké, priam polyhistorické záujmy. Už pred vstupom na univerzitu štúdiom prírodovedeckej literatúry kultivoval svoj záujem o prírodu. Bol síce aktívnym lekárom, ale pracoval aj ako botanik, entomológ, mineralóg, kryštalograf, metalurg i ako chemik. Už v rokoch 1754 až 1769, keď bol banským lekárom v korutánskej Idrii, sa začal vedecky zaoberať banskými vedami, predovšetkým geológiou a mineralógiou, ale aj hutníckou chémiou. Istý čas dokonca viedol tamojšiu banskú školu.
Pri Banskej akadémii v Banskej Štiavnici vznikla v roku 1763 Katedra chémie a jej prvým profesorom sa stal Nikolaus Joseph Jacquin (1727 – 1817). Ten sa však v roku 1769 stal profesorom vo Viedni a na jeho miesto prišiel práve Giovanni Antonio Scopoli. V Banskej Štiavnici sa orientoval na botanický, ale predovšetkým na mineralogický výskum so zreteľom na genézu a praktické využitie minerálov – výskyt, vlastnosti, spôsob dobývania, spracovania a zušľachťovania. Venoval sa tiež štúdiu ich kryštalických tvarov. V popredí jeho záujmov boli strieborné rudy.
Na prípravu hutníckej výroby zriadil vo Vindšachte (v súčasnosti Štiavnické Bane) chemické laboratórium. V podobnom zariadení v Richtárovej pri Starých Horách sa pokúšal rozpracovať metódy výroby čpavku. Zaoberal sa aj zdokonalením rafinovania medi. Poznatky z tejto činnosti využíval vo svojich prednáškach. V Banskej Štiavnici pôsobil do roku 1779. Následne odišiel do talianskej Padovy, kde sa stal profesorom tamojšej slávnej univerzity. Zomrel 8. mája 1788 v Pavii.

Entomológ
Giovanni Antonio Scopoli svoje poznatky publikoval v množstve publikácií. Len počas pobytu v Banskej Štiavnici vydal 14 knižných publikácií. Azda najvýznamnejšia z nich bola práca o korutánskej kvetene Flora carniolica, ktorá vyšla vo Viedni v roku 1760. V roku 1772 vyšla v Prahe práca Principia mineralogiae systematicae et precticae. Mienil vydať niekoľko zväzkov práce o systematickej mineralógii, ale v roku 1776 z nich vyšla, taktiež vo Viedni, iba prvá časť – Crystallographi Hungarica. Toto dielo približuje zväčša minerály zo slovenského územia.
Z jeho prednášok na akadémii v Banskej Štiavnici o mineralógii a o jej uplatnení v chémii a v hutníctve sa v rukopise zachoval obsiahly záznam.
Giovanni Antonio Scopoli sa považuje aj za významného entomológa. Počas svojho takmer 16-ročného pobytu v Slovinsku napísal svoju veľmi známu a významnú entomologickú prácu Entomologica Carniolica. Jeho veľkým koníčkom bol aj zber rastlín a prírodnín, hlavne hmyzu v Alpách. Počas svojho života opísal viacero rodov, druhov a poddruhov hmyzu, akými sú ploskoroh pestrý (Ascalaphus = Libelloides macaronius Scopoli), vzácny druh čmeliaka Bombus argillaceus Scopoli, piadivka dúšková (Thalera fimbrialis Scopoli), stužkavec slivkový (Catocala fulminea Scopoli), vretienka vičencová (Zygaena carniolica Scopoli) a mnohé ďalšie. Z rodov hmyzu opísal napríklad rod motýľov z čeľade vidlochvostovitých Battus Scopoli. Na jeho počesť je viacero druhov a poddruhov hmyzu pomenovaných jeho menom, napríklad fúzač bukový (Cerambyx scopoli Fuessly) alebo iný fúzač Dorcadion scopoli (Herbst).
Scopoliho zbierka hmyzu sa, žiaľ, pravdepodobne v roku 1766 zničila pri stroskotaní lode.
Giovanni Antonio Scopoli bol aj prekladateľom. Pre francúzskeho alchymistu a flogistonika Pierra-Josepha Mauera preložil do taliančiny chemický slovník, ktorý doplnil údajmi o mineráloch a o hutníctve na území Slovenska.
Z jeho postavenia profesora vyplýval zákaz vykonávať lekársku prax. Napriek tomu však na jar 1771 na Ľupčianskom panstve a na jeseň toho istého roku na Žarnovickom panstve uplatnil svoje vedomosti pri likvidovaní epidémie dobytčieho moru. Spis o chorobách dobytka, ktorý pri tejto príležitosti zostavil, vyšiel v roku 1775 v slovenskom preklade v Trnave.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora