Vedci urobili dôležitý krok k laboratórnemu pestovaniu funkčných ľudských orgánov. 
Podmozgová žľaza je orgán veľkosti hrášku, nachádzajúci sa v mozgu. Jeho dôležitosť však presahuje jeho veľkosť. Podmozgová žľaza vytvára viacero dôležitých hormónov, ovládajúcich rôzne telesné funkcie. Väčšina týchto hormónov sa reguluje prostredníctvom zápornej spätnej väzby, podobne, ako keď termostat zapína, či vypína kúrenie v závislosti od aktuálnej teploty. Ak úroveň hormónov stúpne nad určitú hranicu, ich produkcia sa vypne, a obrátene. Ide teda o citlivý hormonálny regulátor. Keď je podmozgová žľaza poškodená (nádormi, infekciami či genetickými faktormi), vznikajú životu nebezpečné poruchy, napríklad nedostatok ACTH (adrenokortikotropného hormónu). Poškodenie podmozgovej žľazy spôsobuje, že telo nedokáže správne regulovať úrovne ACTH. V niektorých prípadoch možno pomôcť pacientom s touto diagnózou hormonálnou terapiou, tá však nedokáže regulačný mechanizmus skutočne opraviť. Tím japonských vedcov sa preto pokúsil nájsť trvalé riešenie – vypestovať z embryonálnych kmeňových buniek novú podmozgovú žľazu, ktorá dokáže vytvárať tie isté hormóny ako bežná podmozgová žľaza.
Vedcom z japonského výskumného inštitútu RIKEN sa podarilo vypestovať funkčnú trojdimenzionálnu podmozgovú žľazu z ľudských embryonálnych kmeňových buniek a transplantovať ju myšiam s nefunkčnou podmozgovou žľazou. Okrem toho, že umelá žľaza vyrábala v mozgu myší tie správne hormóny, zlepšila im aj hormonálnu reguláciu, rovnováhu správania sa a predĺžila život. Myši s náhradnými podmozgovými žľazami boli aktívnejšie než neliečené, rovnako postihnuté myši. Žili trikrát dlhšie ako kontrolné myši a ich telo prijalo transplantované orgány bez akýchkoľvek problémov.
Takashi Tsuji z RIKEN-u uviedol, že ich výskum je dôležitým krokom vpred smerom ku konečnému cieľu – laboratórnemu pestovaniu plne funkčných orgánov.
JK
Zdroj RIKEN
Ilustračné foto Pixabay
