Postavme si dom

Bývanie nie je pridaná hodnota, ale základná ľudská potreba. Veď aj staré mamy hovorievali Najskôr fara, potom Mara. Nuž, poďme stavať.

Hoci v súčasnosti letí ekobývanie a preferujú sa energeticky nenáročné stavby z moderných materiálov, stále platí, že tehla je tehla. Keďže je to prírodný materiál, náš dom si postavíme z tehál. Nie však hocijakých, ale v zmysle hesla Čo najbližšie k prírode bude každá tehla zhotovená z príslušného prvku Mendelejevovej periodickej tabuľky chemických prvkov. Celkovo budeme teda potrebovať 118 tehál – presne toľko je totiž doteraz známych prvkov.

Nákup materiálu

Po naše tehly sa nemusíme vybrať do stavebnín. Asi tridsať prvkov, napríklad hélium, uhlík, síra, hliník, železo, meď, zlato…, sa dá zadovážiť v čistej forme v maloobchodnej sieti. Ďalšie prvky sa dajú získať rozobratím niektorých zariadení, napríklad amerícium získame z detektorov dymu, niečo sa dá zohnať cez internet a niečo na čiernom trhu. Pravda, najmä tou poslednou možnosťou riskujeme nielen svoje zdravie a bezpečnosť, ale aj nepríjemné vyšetrovanie a záznam v registri trestov… Summa summarum: Priamo by sme si, aj keď s odretými ušami, dokázali zadovážiť tehly z asi 80 až 90 prvkov z doposiaľ známych 118. Ostatné sú priveľmi nestále či priveľmi rádioaktívne, v skladoch nevydržia (rovnako ani sklady), a tak si ich zadovážime metódou just-in-time, to znamená, že konkrétne tehly sa zjavia na našej stavbe presne v tom čase, keď ich budeme potrebovať.

Základy

Tehly budeme vyberať a ukladať podľa jednotlivých horizontálnych radov – periód tabuľky prvkov. Periód je sedem, sú číslované odhora nadol. Prvky nachádzajúce sa vedľa seba v perióde majú podobné hmotnosti, ale rozdielne vlastnosti. Aj keď je opticky prvá perióda hore, je však prvá, takže ňou začneme stavať náš dom. Tehly jej prvkov nie sú priveľmi vhodné na základ stavby. Hoci je molekulárny vodík pomerne stabilný a vďaka vysokej energii väzieb aj málo reaktívny, na stavbu sa priveľmi nehodí – je 14,5-krát ľahší ako vzduch, takže jeho tehla by nám začala stúpať dohora a rozplynula by sa. Podobne by sme dopadli s héliom. Keďže ide o podobný problém, čosi by sme vymysleli… Prvé komplikácie by sa objavili pri druhej perióde. Okamžité stmavnutie lítia by sme ešte zniesli, no pri berýliu by sme už museli byť opatrní. Starší názov berýlia bol glucínium (Gl), čo síce znamená sladký, oblizovať však tento prvok je nebezpečné, pretože je veľmi toxický. Pri stavbe treba dávať pozor, aby sa prach z neho nedostal do ovzdušia. S tehlami bóru a uhlíka by neboli problémy, čo sa však už nedá povedať o tehlách dusíka, kyslíka a neónu – postihol by ich osud kolegýň z prvej periódy. Navyše, tehly pozostávajúce z jednomocných atómov dusíka a vodíka by okamžite vytvorili silné puto a ich láska by sa rozpálila na tisíce stupňov. Preto sa odporúčajú tehly v dvojmocnej forme (N2, O2). Poriadnu galibu by nám však narobil svetlo- zelenožltý fluór. Je to totiž najreaktívnejší plyn, ktorý sa zlučuje s väčšinou prvkov. V čistej forme je veľmi nebezpečný, pri kontakte s kožou spôsobuje vážne popáleniny. Takmer niet látky, čo by sa pri stretnutí s fluórom nevznietila. Chemici tvrdia, že tehla fluóru by si s neónovou kolegyňou z periódy dali pokoj, priveľmi priateľské a oheň tvoriace reakcie by nenastali ani s tehlou chlóru z tretej periódy, ale klásť tehlu s chemickým označením F sa bez hasičov neodporúča. A keďže už stopové množstvo fluóru dokáže rozleptať nos, pľúca, ústa a oči, znalci odporúčajú aj rozleptaniu odolnú plynovú masku. Summa summarum: Tehly z prvých dvoch periód by sme ešte ako-tak vyskladali.

R
Foto archív, Amazon, UdM, Stardust