Ak je počas augustových nocí obloha dostatočne tmavá, môžeme v Mliečnej ceste rozoznať jej jemnú štruktúru vrátane tmavej oblasti v Labuti, známej ako Rozštep. Jadro Galaxie sa nachádza v súhvezdí Strelca.
K augustovej oblohe patrí súhvezdie Veľkej a Malej medvedice, a to v severozápadnej časti oblohy. Na severovýchode sa vyníma Kasiopeja. V nadhlavníku je známy Letný trojuholník pozostávajúci z hviezd Vega, Deneb a Altair. Nízko nad južným obzorom žiari hviezda Antares a zvieratníkové súhvezdia Vodnára, Škorpióna, Kozorožca a Strelca.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je pozorovateľný tesne pred východom Slnka nízko nad východným obzorom, a to v druhej polovici augusta. Zo súhvezdia Leva sa 5. augusta presunie do Raka a 30. augusta sa opäť vráti do Leva.
Venušu môžeme vidieť počas celého augusta na večernej oblohe po západe Slnka v súhvezdí Panny.
Mars nájdeme vynímať sa v súhvezdí Kozorožca, na záver mesiaca prejde do súhvezdia Strelca. Je pozorovateľný od večera až do skorých ranných hodín.
Jupiter je pozorovateľný už od západu Slnka počas celého mesiaca. Prvé augustové noci zapadne za obzor pol hodinu pred polnocou, posledné noci o desiatej hodine večer. Čas na jeho pozorovanie sa nám každým dňom kráti. Nájdeme ho v súhvezdí Váhy.
Saturn je pozorovateľný počas celého augusta v prvej polovici noci. Vychádza už v popoludňajších hodinách a zapadá o pol tretej hodine ráno, na konci mesiaca o dve hodiny skôr. Jeho augustovým sídlom je aj naďalej súhvezdie Strelca.
Urán môžeme pozorovať počas druhej polovice noci, a to v súhvezdí Barana. Spočiatku od jedenástej hodiny v noci, na záver augusta vychádza už o deviatej hodine večer. Podobne
Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť v druhej polovici noci v súhvezdí Vodnára, a to počas celej noci.
Stretnutia Mesiaca s planétami
Už na začiatku mesiaca, 3. augusta, nájdeme Urán vzdialený 3˚ severne od Mesiaca. Dňa 11. augusta Urán vystrieda Merkúr, ktorý nájdeme 6º južne. A poslednú augustovú noc nájdeme opäť Urán 5º severne od Mesiaca.
Augustové roje meteorov
K augustovým teplým nociam patria aj dva meteorické roje. Ide o Kappa Cygnidy a známe Perzeidy. Kappa Cygnidy sú aktívne od 3. do 25. augusta. Maximum pripadá na noc zo 17. na 18. augusta. Tento roj sa pozoroval už od 19. storočia, keď upútal svojou modrobielou farbou. Je to menší meteorický roj s hodinovou frekvenciou len tri meteory. Svoj názov nesú vďaka radiantu, odkiaľ zdanlivo vyletúvajú. Ide o hviezdu Kappa Cygni v súhvezdí Labute. Kappa Cygnidy vznikli rozpadom asteroidu 2008ED69. Asteroid 2008ED69 vznikol ako potomok kométy Jupiterovej rodiny niekedy v období 6000 až 4000 pred n. l. Väčšina úlomkov prechádza v blízkosti dráhy Venuše, ale jeho šírka zasahuje až do obežnej dráhy Zeme. Meteory tohto roja sú pomerne pomalé, ich rýchlosť pri vstupe do atmosféry Zeme dosahuje 25 km/s. Zaujímavosťou tohto roja je, že občas v ňom nájdeme aj krásny jasný bolid. Známejšie Perzeidy sú výnimočné oveľa vyšším počtom. Ide o 60 až 110 meteorov za hodinu. Svoju aktivitu začínajú 17. júla a aktívne sú do 24. augusta. Maximum pripadá na noc z 12. na 13. augusta. Počas maxima Perzeíd bude Mesiac vo fáze blízko novu, teda nebude narúšať pozorovanie. Roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy 109P/Swift-Tuttle objavenej v roku 1862. Radiant zdroja sa nachádza v súhvezdí Perzea, ktoré je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci na severovýchodnom obzore, s postupom noci vychádza čoraz vyššie nad východný obzor. Rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 km/s, vďaka čomu sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú výraznejšiu žiariacu stopu.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
