Ak sa bavíme o kôrovcoch, na myseľ nám obvykle prídu buď dafnie a cyklopy známe z akvárií, alebo raky či krevety, známe ako pochúťka z reštaurácií. Na ich príbuzných sa však často zabúda a tak si ich pripomeňme: reč bude o rovnakonôžkach.
Rovnakonôžky (Isopoda) sú primárne morské kôrovce. Jednej skupine sa však podarilo úspešne kolonizovať aj pevninu. Ide o tvarovo rôznorodé tvory, čo priamo súvisí s rozmanitým spôsobom života jednotlivých zástupcov a pestrosťou prostredí, ktoré obývajú. Pri morských druhoch sa vyvinuli rozličné potravné stratégie. Niektoré sa uspokoja s riasami, iné sú predátormi, ďalšie zdochlinármi a nájdeme medzi nimi aj parazity. Suchozemské druhy sa živia predovšetkým organickým detritom (drvina z odumretých buniek). Názov celej skupiny odkazuje na primárne rovnako vyvinuté kráčavé končatiny. V súčasnosti poznáme vyše 10 000 druhov. Každý rok sa však opisujú desiatky nových a zdá sa, že nás v súvislosti s rovnakonôžkami čaká ešte veľa objavov.
Ako sa zvlieka žižiavka?
Zvliekanie je spojené s rastom. Živočíchy, ktoré majú pevnú vonkajšiu schránku, ako napríklad pavúky, hady, chameleóny a iné, ju musia vymeniť, zvliecť, aby mohli rásť. Ak chce narásť napríklad rak, musí zhodiť starý pancier. Rovnakonôžky sa zvliekajú netradične – na dva razy, t. j. dvojfázovo. Najprv sa zvlečie zadná časť tela a až o niekoľko hodín, ba dokonca dní, nasleduje predná. Hranicu medzi prednou a zadnou časťou tvorí rozhranie medzi štvrtým a piatym článkom. Po zvlečení starého panciera sa ten nový, ešte mäkký, takpovediac nafúkne. Živočích vtedy podrastie doslova pred očami. A keďže sa tieto tvory zvliekajú dvojfázovo, dvojfázovo aj rastú. Tento fenomén môžeme pozorovať pri suchozemských žižiavkach. Možno ste niekedy odvalili kameň alebo otočili kus dreva na zemi a pod ním ste zbadali malé stvorenie, ktoré vyzeralo ako nesprávne zložená matrioška: menšia predná časť tela bola spojená s väčšou zadnou časťou, ktorá tvorovi na prvý pohľad nepatrila. Išlo o žižiavku, ktorá bola uprostred zvliekania. Po zhodení starého panciera zadnej časti tela narastie iba táto polovica. Okrem odlišnej veľkosti sa jednotlivé polovice tela líšia aj farbou. Starý pancier prednej časti býva svetlejší ako novší pancier tej zadnej. Po úplnom zvlečení vytvrdne aj predná časť panciera a už iba rátanie telových článkov prezradí, kde bola hranica medzi jednotlivými fázami zvliekania.
A čo fosílie?
Dvojfázové zvliekanie má zaujímavé dôsledky pre štúdium fosílií rovnakonožiek. Zadná časť tela býva kompaktnejšia, predná sa po zvliekaní často rozpadne na jednotlivé telové články. Kým zvlek prekryje sediment potrebný na skamenenie daného zvyšku, nebýva už úplný. Fosílny záznam rovnakonožiek preto z väčšej časti pozostáva zo zadných polovíc tiel. Pre paleontológov zaoberajúcich sa týmito organizmami ide o nešťastnú okolnosť, pretože tie najdôležitejšie znaky na určovanie sa nachádzajú na hlave. Samozrejme, vo viacerých prípadoch sa zachovali aj úplné fosílie rovnakonožiek. To vtedy, keď skamenela mŕtvolka celého organizmu. Takéto nálezy poskytujú hodnotné informácie o priebehu evolúcie týchto tvorov, pretože poskytujú unikátne kombinácie znakov, ktoré sa medzi súčasnými zástupcami už nevyskytujú. Počas evolúcie došlo pri rovnakonôžkach k viacerým výrazným zmenám. Medzi tie najmarkantnejšie patrí zrastanie rôznych telových článkov (somitov) do telových oddielov (tagmy). Fosílie nám dokážu veľa povedať o tom, kedy a v akom poradí vznikli jednotlivé tagmy. Napriek tomu sa fosílnym rovnakonôžkam nevenuje dostatok pozornosti. Počet opísaných fosílnych výskytov nepresahuje číslo 200, pričom zo Slovenska dosiaľ poznáme iba jeden.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
