Potvrdzuje sa, že rastliny majú istý nervový systém. Biológovia objavili, že keď je list ohrozený, varuje ostatné listy použitím podobných signálov ako živočíchy. Živočíšne nervové bunky spolu hovoria pomocou aminokyseliny zvanej glutamát, ktorý po vypustení vzrušenou bunkou pomáha odštartovať vlnu iónov vápnika v susediacich bunkách. Vlna cestuje dole ďalšou nervovou bunkou, ktorá odovzdá signál ďalšej v rade, čo umožňuje komunikáciu na dlhú vzdialenosť. Vedci sa vzápätí zamerali na reagovanie rastlín na gravitáciu. Vyvinuli molekulárny senzor, ktorý by mohol detegovať zvýšenie vápnika. Do rastliny – arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana) – vložili senzor, ktorý žiari tým jasnejšie, čím väčšmi stúpa úroveň vápnika. Potom odrezali jeden z listov, aby videli, či dokážu odhaliť nejakú aktivitu vápnika. Okamžite uvideli žiaru, ktorá narástla a hneď vedľa rany pohasla; potom sa žiara objavila a opäť zmizla, až kým sa vlna vápnika nedostala k ďalším listom. Nasledujúca štúdia určila, že spúšťačom vlny bol glutamát. Aj keď rastlinní biológovia už vedia, že zmeny v jednej časti rastliny vycítia ostatné časti, netušili, ako sa táto informácia prenáša. Teraz, keď videli vápnikovú vlnu a úlohu glutamátu, môžu lepšie monitorovať – a možno jedného dňa dokonca manipulovať – vnútornú komunikáciu rastliny.
Ilustračné foto Pixabay
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
