Hlavnou témou novembrového čísla Quarku je piesok. Nájdeme ho všade okolo seba. Stačí iba zdvihnúť hlavu a rozhliadnuť sa, a aj keď sa nám zdá, že je ho dostatok, v niektorých častiach sveta začína byť nedostatkovou surovinou.
Piesok je možné vytvoriť pomocou nespočetného množstva miliónmi rokov overených receptúr. Rôzne postupy vzniku piesku ovplyvňujú výsledný typ a zloženie pieskových zŕn. Väčšina zrniek piesku vzniká z rozrušených a obrusovaných kameňov – teda hornín a minerálov, ale do pieskového fondu prispievajú aj živé organizmy. Piesok je zložkou tehál, betónu, malty, omietky, násypov a foriem na odlievanie kovov. Nachádza sa aj pod zámkovými dlažbami, vidíte ho na detských ihriskách, môže byť cezeň prefiltrovaná pitná voda, a dokonca i ropa sa môže získavať pomocou frakovania, pri ktorom sa využíva piesok.
Stúpajúci dopyt po štrku a piesku a s ním spojený rast cien však nemá len negatívne následky. Vďaka rastu cien sa viaceré krajiny začínajú obzerať po iných možnostiach. V stavebníctve sa už štrky a piesky nahrádzajú drveným kamenivom a v menšej miere tiež rôznymi druhmi odpadov, napríklad recyklovaným stavebným odpadom.
Modelovanie nového sveta – Mariana Derzsi študovala na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Po doktorandskom štúdiu na Ústave anorganickej chémie SAV pôsobila v Poľskej akadémii vied, na Padovskej univerzite a na Varšavskej univerzite. Po desiatich rokoch strávených v zahraničí sa vrátila na Slovensko a od januára 2018 pôsobí v Trnave v Ústave výskumu progresívnych technológií Materiálovotechnologickej fakulty STU. V rozhovore pre Quark vysvetľuje prečo sa venuje práve materiálovému dizajnu na atómovej úrovni pomocou počítačového modelovania so snahou nájsť nové materiály s výnimočnými vlastnosťami, a to hlavne pre oblasť mikroelektroniky.
Záhuba i spása sokola – Sokol rároh (Falco cherrug) sa na území Európy zaraďuje do kategórie ohrozených druhov. Vďaka práci členov združenia Ochrana dravcov na Slovensku sa u nás podarilo zachovať a postupne zvýšiť stavy tohto dravca z niekoľkých párov na súčasných 31 párov. Za posledné dve desaťročia prešiel výraznou zmenou hniezdneho prostredia i zloženia potravy.
Dialóg baktérií s mozgom – mikrosvet nášho čreva má schopnosti ovplyvňovať celý náš život. Ak mu vytvoríme vhodné podmienky, odvádza pre nás skvelú prácu. Naopak, ak zasahujeme do jeho činnosti nekompetentnými rozhodnutiami, ako je napríklad stravovanie v reštauráciách s rýchlym občerstvením, musíme očakávať dôsledky, ktoré sa môžu odzrkadliť na našom zdraví a na našej nálade.
Farebnejšia 3D tlač, Nebáť sa vďačnosti, Neosvetlia tmavú hmotu, Nôž meniaci dejiny, Rekordné magnetické pole, Turbíny menia klímu, Pľúca z laboratória – to je len malý výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Neformálne združenie slovenských žurnalistov a členov profesijných združení v oblasti informačných technológií a telekomunikácií každoročne udeľuje ceny IT GALA. Výsledky hlasovania sa slovenská IT komunita dozvedela na slávnostnom gala vyhodnotení vo štvrtok 4. októbra 2018.
Ideálna izbová teplota, ktorú ľudia považujú za komfortnú, sa pohybuje v rozmedzí 18 – 24 °C. Smartfóny sú v tomto smere ako ľudia – najlepšie im je v izbovej teplote. Keď ju nemajú, môže nastať problém. Viac o otužilosti smartfónov sa dočítate v článku Je ti zima, smartfónik? Nové archeologické vykopávky v Jordánsku a v Izraeli posúvajú výrazne hlbšie do minulosti počiatky využívania dvoch hlavných potravín. Chlieb a pivo sú doteraz tradičnými položkami jedálneho lístka takmer na celom svete – Primát chleba a piva. Typická explodujúca hviezda vygeneruje vo svojom maxime množstvo žiarenia ekvivalentné miliardám Sĺnk. Vzácna skupina supersvietivých supernov však žiari mnohokrát jasnejšie. Huby pod zákonom, možno to mnohých hubárov prekvapí, ale aj v našom právnom systéme je zakotvená ochrana niektorých druhov húb. Ide o 70 druhov húb, ktoré sú chránené, čiže sa nesmú zbierať ani inak poškodzovať. Meranie spotreby elektriny na diaľku sa už aj na Slovensku stáva realitou. Na otázku čitateľa hovoríme o tejto téme v článku Meranie na diaľku. Najmä v centrách miest, kde je bežné, že vodiči dlho krúžia v okolí parkovacích miest. Bolesť zvaná parkovanie, by mohol vyriešiť projekt SmartParking. Dom na strome môže slúžiť ako útočisko, úkryt alebo ako destinácia na výlet pri úteku pred povinnosťami každodenného života a pri hľadaní miesta na oddych. Domy na stromoch svojim obyvateľom poskytujú intímny kontakt s prírodou a môžu bývať ako vtáci. Švédska kráľovská akadémia vied začiatkom októbra zverejnila mená vedcov, ktorí získali Nobelove ceny. V článku Posúvajú ľudstvo vpred predstavujeme držiteľov cien za fyziku, chémiu a za fyziológiu a medicínu. Na zasmiatie i na zamyslenie sú ceny, akýsi protipól Nobelových cien – Ig Nobelove ceny, ktoré vedci dostávajú za výsledky vedeckej práce, nad ktorými sa ľudia najprv zasmejú a potom zamyslia. Samozrejme aj v októbrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých matematických úlohách.
Výber článkov v novembrovom čísle časopisu Quark
Piesok nad zlato
Piesok je všade okolo nás. Je zložkou stavebných materiálov a využíva sa pri výrobe mnohých výrobkov. Piesok je aj hlavným hrdinom nášho článku. Dozviete sa, ako vzniká a ako sa využíva.
V znamení IT Oskarov
Už po osemnásty raz sa na spoločenskom večere IT GALA odovzdávali prestížne ocenenia IT osobnosť, IT produkt a IT projekt roka 2018 a Najziskovejšia IT firma roka 2017.
Je ti zima, smartfónik?
Hoci z astronomického hľadiska zostáva do začiatku zimy ešte viac ako mesiac, teploty sa najmä v ranných hodinách pohybujú okolo nuly. A to sú teploty, ktoré smartfóny nemusia.
Primát chleba a piva
Obilniny ľudia spracúvali odpradávna. Piekli z nich chlieb a varili pivo už tisíce rokov pred vznikom plne rozvinutej produkcie potravín.
Modelovanie nového sveta
Mariana Derzsi už na strednej škole vedela, že chce byť výskumníčka. Pomocou matematiky, fyziky a počítačov modeluje na atómovej úrovni nové materiály a pomáha ich vzniku a využitiu.
Supersvietivé supernovy
Niektoré supernovy žiaria aj stokrát jasnejšie než ich obyčajné príbuzné. Nová metóda umožňuje astronómom bližší pohľad na neuveriteľne svietivé výbuchy hviezd.
Záhuba i spása sokola
Na území Slovenska pravidelne hniezdi päť druhov sokolov, najväčším z nich je sokol rároh. Za posledné dve desaťročia prešiel výraznou zmenou hniezdneho prostredia i zloženia potravy.
Huby pod zákonom
V našej prírode sa stretneme s veľkým počtom druhov húb. Mnohé z nich sú veľmi hojné a hubár sa s nimi stretáva takmer všade, iné sú vzácne. Takéto huby je potrebné chrániť.
Dialóg baktérií s mozgom
Črevné baktérie dokážu ovplyvňovať ľudský mozog, aj keď črevo nekončí v lebečnej dutine. Usilovní obyvatelia čreva sú obdarení schopnosťami, o ktorých už v súčasnosti málokto pochybuje.
Meranie na diaľku
Meranie spotreby elektriny na diaľku prináša úžitok všetkým účastníkom energetického trhu. Aktuálne prekročil počet inštalovaných meračov na Slovensku 100-tisíc kusov.
Bolesť zvaná parkovanie
Dramatický nárast počtu áut so sebou priniesol najmä v mestách aj problémy týkajúce sa hľadania voľných miest, na ktorých by sa dalo zaparkovať. Vyrieši tento problém umelá inteligencia?
Najrýchlejší počítač na svete
Firma IBM vyvinula superpočítač Summit. Celá populácia zemegule by jeden rok počítala to, čo zvládne vypočítať nový superpočítač za sekundu.
Bývať ako vtáci
V minulosti sa domy na stromoch stavali najmä pre zábavu detí. Čoraz viac sa ich však v posledných rokoch stavia aj pre dospelých, väčšinou ako ponuka na krátkodobý pobyt v prírode.
Pätnásť rokov stretnutí s vedou!
Tohtoročná Vedecká jeseň vyvrcholí Týždňom vedy a techniky na Slovensku 2018, v dňoch 5. až 11. novembra. Mottom tohto ročníka je 15 rokov stretnutí s vedou! Objavuj ju s nami.
Posúvajú ľudstvo vpred
Počet kandidátov na Nobelovu cenu každým rokom rastie. Švédska kráľovská akadémia mala aj v tomto roku ťažkú úlohu. Prinášame jej ocenenia za fyziku, chémiu a fyziológiu a medicínu.
Na zasmiatie i na zamyslenie
V oceňovaní športovcov chýba ocenenie, ktoré by parodovalo napríklad medaily z olympijských hier. Vedci sú v tomto smere pokrokovejší, možno ich oceniť Ig Nobelovou cenou.
Polyhistor z Kežmarku
V týchto dňoch uplynie 330 rokov od narodenia geografa, astronóma a speleológa, bádateľa Tatier, Juraja Buchholtza mladšieho.
