Na predstavenie hlavného hrdinu tohto článku možno použiť adaptáciu klasickej rozprávky Soľ nad zlato. Do pôvodného príbehu pritom netreba robiť rozsiahle zásahy. Stačí, ak Maruška lásku k svojmu kráľovskému otcovi namiesto k soli prirovná k piesku.
Chcete vidieť piesok? Stačí iba zdvihnúť hlavu a rozhliadnuť sa okolo seba. Asi vidíte budovy, cesty, chodníky, sklá a rôzne kovové predmety. Či už tomu veríte alebo nie, piesok je neoddeliteľnou súčasťou ich výroby. Piesok je zložkou tehál, betónu, malty, omietky, násypov a foriem na odlievanie kovov. Nachádza sa aj pod zámkovými dlažbami, vidíte ho na detských ihriskách, môže byť cezeň prefiltrovaná pitná voda, a dokonca i ropa sa môže získavať pomocou frakovania, pri ktorom sa využíva piesok.
Pomáha a chráni
Piesok pomáha bojovať, ale aj budovať. Civilisti pomocou vriec s pieskom bojujú proti povodniam, zatiaľ čo vojaci z nich budujú improvizované opevnenia. V minulosti sa dokonca piesok používal ako termálna zbraň. Napriek tomuto sci-fi označeniu nešlo o žiadnu zvláštnu technológiu – obrancovia obliehaných pevností piesok nahriali dožerava a následne ho vysypali na útočníkov. Horúce pieskové zrnká prenikali vojakom pod brnenie a spôsobovali im bolestivé popáleniny. No piesok bol aj antitermálnou zbraňou, využíval sa totiž na zadusenie plameňov vytvorených inými termálnymi zbraňami, predovšetkým pri tých, ktoré sa nemohli hasiť vodou (napríklad horiaci olej). Popri vzduchu, jedle a vode je piesok jedným z najvyužívanejších prírodných zdrojov. No napriek tomu, že sme v podstate obklopení hŕbami piesku, len málokomu napadne pozastaviť sa nad jeho neobyčajnosťou. Podobne ako existujú rôzne typy vzduchu, jedla a vody, existujú i najrôznejšie typy pieskov. A podobne, ako sa odlišné typy vôd využívajú napríklad na pitie, polievanie, umývanie alebo liečbu a rôzne typy jedla slúžia ako predjedlo, hlavný chod či dezert, aj rôzne typy piesku sa využívajú na rôznorodé účely.
Prírodný pôvod
Jedna z mnohých oficiálnych definícií hovorí, že piesok je prevažne zrnitá usadenina tvorená nespevneným materiálom prírodného pôvodu v rozsahu veľkostí zŕn od 0,064 do 2 mm. Ak vám takáto definícia veľa nehovorí, pokúsim sa ju pre vás dešifrovať takmer doslovne. Slovo zrnitý značí, že tento materiál sa skladá z pevných čiastočiek alebo zrniek, ktorých veľkosť je spomenutá na konci vety. Keby boli zrnká väčšie ako dva milimetre, nešlo by o piesok, ale o štrk, a keby boli zrnká menšie ako 0,064 milimetra, takýto materiál by sa nazýval prach.
Ďalšie slovo, usadenina alebo sediment, je zdanlivo jednoduché, no v skutočnosti v sebe ukrýva niekoľko vrstiev. Naznačuje, že piesok sa usadil, no na to, aby sa piesok mohol niekde usadiť, musí sa tam najskôr dostať. Môže sa tam dostať pomocou vody alebo vetra, pričom počas tohto presunu sa zrnká obrusujú, zaguľacujú a zmenšujú. Aby mohli byť zrnká vôbec presúvané, musia najskôr vzniknúť – napríklad rozrušovaním horského štítu či skalnej steny. Piesok na brehoch Váhu pri Kolárove mohla doniesť voda z rozrušeného masívu Tatier a piesok tvoriaci duny na Záhorí tam počas ľadovej doby privial vietor z rozrušených hornín Česka.
Slovo nespevnený naznačuje, že piesky sú sypké a nesúdržné. Práve nesúdržnosť je to, čo odlišuje piesky od pieskovca, v ktorom sú jednotlivé zrná navzájom pozliepané spojivom meniacim piesok na kameň. Ľudia tento proces premeny piesku na pieskovec napodobňujú pri výrobe betónu, kde úlohu spojiva zastupuje cement. Ostáva ešte označenie materiál prírodného pôvodu. Zrnká piesku sú tvorené materiálom vytvoreným prírodou, nie človekom. A hoci by sa mohlo zdať, že na vytváranie piesku príroda používa vždy rovnaké prísady i recept, pravda je úplne iná. Piesok je možné vytvoriť pomocou nespočetného množstva miliónmi rokov overených receptúr. Rôzne výrobné postupy piesku ovplyvňujú aj výsledný typ a zloženie pieskových zrniek, vďaka čomu nám piesok môže veľa povedať nielen o tom, aké prírodné sily sa podieľali na jeho vzniku, ale aj čosi o svojom rodisku.
Biely a ružový…
Príroda dodáva zrnká do pieskov najmä dvoma spôsobmi. Väčšina vzniká z rozrušených a obrusovaných kameňov – teda hornín a minerálov, ale do pieskového fondu svojou trochou prispievajú aj živé organizmy. Napríklad v niektorých typoch plážových pieskov sa pri pohľade cez mikroskop dajú pozorovať drobné úlomky zo schránok koralov a mäkkýšov, ihlíc morských ježkov, či dokonca celé schránky rôznych druhov morských jednobunkovcov, napríklad dierkavcov. Piesky, v ktorých prevažujú úlomky zo schránok alebo kostier živočíchov, majú obyčajne bielu farbu a preslávili sa nimi najmä Bahamy, no vyskytujú sa napríklad aj na plážach Kréty, Malorky alebo Menorky. Vo vzácnych prípadoch môžu mať tieto piesky dokonca až ružovkastý nádych (napríklad pláž Elafonisi na Kréte). Za svoju farbu vďačia najmä dierkavcom, ktorých drobučké schránky niektorých druhov majú červené až ružové sfarbenie.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Juraj Littva, PhD., doc. Mgr. Natália Hlavatá Hudáčková, PhD.
