Na území Slovenska v súčasnosti pravidelne hniezdi päť druhov sokolov, najväčším z nich je sokol rároh. Zároveň za posledné dve desaťročia prešiel azda najvýraznejšou zmenou hniezdneho prostredia i zloženia potravy.
Sokol rároh (Falco cherrug) sa na území Európy zaraďuje do kategórie ohrozených druhov, dokonca na Slovensku takmer vyhynul. Vďaka práci členov združenia Ochrana dravcov na Slovensku sa u nás podarilo zachovať a postupne zvýšiť ich počet z niekoľkých párov na súčasných 31 párov. Populácia nášho najväčšieho sokola je naďalej krehká a potrebuje pomoc odborníkov. Rovnako ako iné dravce, má aj tento vták v prírode nezastupiteľné miesto.
Vzácny podnájomník
Sokol rároh patrí do čeľade sokolovité. Je trochu väčší ako sokol sťahovavý a dosahuje hmotnosť do 1,2 kg a rozpätie asi 105 až 125 cm. Má hnedý chrbát, brušnú časť má skôr svetlú s hnedými škvrnami. Hnedý chvost má dlhší ako sokol sťahovavý, krídla širšie a menej špicaté. Ako pôvodne stepný druh u nás obýva iba južné časti krajiny v blízkosti prírodnej či kultúrnej stepi, kde loví. Hniezdi v nižších pohoriach alebo priamo na nížinách, v starých listnatých, zmiešaných alebo lužných lesoch, prípadne aj v stromoradiach či na skalách. Vlastné hniezda si nestavia, ale obsadzuje hniezda po iných veľkých vtákoch. Rád obsadzuje aj umelé hniezda a búdky.
V súčasnosti väčšina slovenských párov hniezdi práve takto. Samica znáša koncom marca až v prvej polovici apríla 3 až 4 vajíčka, na ktorých sedí približne 30 dní. Samec v tom období loví korisť aj pre ňu, prípadne ju aj na krátko strieda pri zahrievaní vajec. Samica ostáva asi dva týždne po vyliahnutí mláďat v hniezde alebo v jeho blízkosti, zahrieva mláďatá a kŕmi ich. V tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú v hniezde asi šesť týždňov. Hlavnou súčasťou potravy rárohov boli sysle, no po výraznom znížení ich populácie sa zamerali aj na inú korisť a lovia predovšetkým vtáky – u nás holuby, v susednej Ukrajine havranovité vtáky. Okrem toho sa v ich potrave objavujú drobné hlodavce, chrčky, množstvo menších až veľkých vtákov (do veľkosti kačice divej).
Dramatická situácia
Na začiatku 90. rokov 20. storočia západoslovenská populácia sokola rároha hniezdila ešte v lesoch Malých Karpát. Jedným z dôvodov, prečo sa ocitla v kritickom stave, bolo vykrádanie – zlodeji vyplienili každé hniezdo. V rokoch 1990 až 1995 dobrovoľníci spolu s desiatkami študentov strážili hniezda posledných piatich párov 24 hodín denne. Kmene hniezdnych stromov zabezpečili ostnatým drôtom, aby sa na ne vykrádači nedostali. Potrebovali množstvo špeciálne vyškolených dobrovoľníkov. Časovo a organizačne veľmi náročná akcia bola úspešná – zachránili posledné páry, ktoré vychovali mláďatá a populácia mohla prirodzene rásť. V podobne zlej situácii bol vtedy sokol rároh aj na východnom Slovensku. V dôsledku masívneho odlesňovania rýchlo mizli prirodzené hniezdne biotopy. Intenzívne poľnohospodárstvo a zánik pasienkov zasa spôsobili úbytok významných druhov koristi – najmä sysľa a chrčka. V priebehu niekoľkých rokov sa tak pôvodne lesný druh presunul na nížinu, blízko polí s dostatkom hrabošov, škorcov a ďalších poľných druhov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Jozef Chavko, Lucia Deutschová
OZ Ochrana dravcov na Slovensku Video
Projekty sú podporené Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispievajú k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov na územiach siete Natura 2000.
