Človek vs. robot

Štatistiky Medzinárodnej federácie robotiky uvádzajú, že kým v 90. rokoch minulého storočia predstavoval počet celosvetovo vyrobených robotov niečo vyše 50-tisíc (1994), v súčasnosti sa odhaduje ich produkcia na približne 378-tisíc, pričom v roku 2020 to má byť až 521-tisíc celosvetovo vyrobených robotov.

Roboty sú už v súčasnosti schopné získavať informácie, rozpoznávať vzory, optimalizovať alebo plánovať činnosti na pomerne vysokej úrovni. Tiež im nerobí problém aplikovať hrubé motorické zručnosti a orientovať sa v rôznych prostrediach a vďaka mobile robotics zažívajú výrazný pokrok aj v jemnej motorike. Keďže dochádza aj k výraznému pokroku v umelej inteligencii, roboty sa dostávajú nielen na vyššiu technologickú úroveň, ale čoraz častejšie sa vynára celkom prirodzená otázka, aký by mal robot vôbec byť. Mal by sa svojimi kognitívnymi, manuálnymi a sociálnymi zručnosťami, zmyslovým vnímaním či emóciami podobať, alebo dokonca predstihnúť človeka?
Slovenské predstavy

Ako ukázali výsledky aktuálneho výskumu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý robil Inštitút pre verejné otázky (IVO), bežná populácia na Slovensku je v otázkach posudzovania vlastností robotov vcelku dobre zorientovaná, hoci ide o pomerne sofistikovanú tému. Takmer polovica opýtaných (45 %) v spontánnych odpovediach tvrdí, že hlavnou výhodou robotov je ich vyšší fyzický výkon. Podľa ďalších 34 % sú to jemné motorické zručnosti a flexibilita a 27 % oceňuje to, že roboty nemajú biologické potreby a obmedzenia ako človek. Rovnaká časť respondentov tvrdí, že roboty sú efektívnejšie ako človek a nahrádzajú ľudskú prácu. Na druhej strane prieskum potvrdil aj pomerne silné obavy z ovládnutia človeka robotmi. Prieskum IVO ukázal, že hoci sa vývoj a aplikácia robotov v praxi dlhé desaťročia riadi etickými princípmi, obavy bežných ľudí z ovládnutia človeka robotmi sa prejavujú najmä vo volaní po potlačení ich autonómie a ľudských vlastností. Drvivá väčšina populácie (88 %) súhlasí s etickou poistkou definovanou v prvom zákone robotiky – teda s tým, že robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby bolo človeku ublížené. Zvýšená opatrnosť ľudí sa prejavuje v tom, že väčšina pripisuje robotom iba úlohu akýchsi poddaných. Napríklad, robot by mal podľa 85 % respondentov výhradne vykonávať len príkazy človeka a nerozhodovať sa podľa vlastnej vôle. Ďalších 72 % síce súhlasí s tým, že humanoidný robot by mal mať lepšie zručnosti ako človek (fyzickú silu, šikovnosť, odolnosť a pod.), ale zároveň 58 % nesúhlasí s tým, aby vedel chápať a vyjadrovať emócie (city a pocity) tak ako človek. Rovnaká časť (56 %) nesúhlasí ani s tým, aby sa robot svojím vzhľadom podobal na človeka.

Schopnosti a vzhľad

Ukázalo sa, že nie je jednoznačné, či by mal robot disponovať umelou inteligenciou. Takmer polovica (48 %) opýtaných si totiž myslí, že robot by nemal mať rozumové schopnosti ako človek. Napríklad nemal by sa rýchlejšie učiť, viac vedieť či rýchlejšie sa rozhodovať. Prístup k tejto problematike je podľa očakávania rozdielny podľa veku respondentov. Zatiaľ čo mladšia generácia má k vlastnostiam robotov liberálnejší prístup, staršia generácia je konzervatívnejšia. Napríklad s lepšími schopnosťami, zručnosťami a šikovnosťou robotov súhlasí až 78 % mladých ľudí vo veku 17 až 24 rokov. V kategórii nad 55 rokov má rovnaký názor už len 65 % ľudí. Lepšie rozumové schopnosti, resp. umelú inteligenciu pri robotoch podporuje 53 % mladých, ale iba 41 % starších a seniorov. Obdobne je to s emóciami a pocitmi robotov, s ktorými súhlasí 49 % mladých, ale iba 31 % seniorov. Odlišný je aj pohľad na to, ako má taký robot vyzerať. Podľa 44 % opýtaných by sa  mal humanoidný robot svojím vzhľadom čo najväčšmi podobať na človeka. No v kategórii nad 55 rokov s tým súhlasí už len 31 % respondentov. V dvoch kľúčových momentoch – v nedotknuteľnosti človeka a v podriadení autonómie robotom – sa obe generácie zhodujú.

Marián Velšic, Ph.D.
Inštitút pre verejné otázky
Foto Pixabay