Na Slovensku žije viacero druhov zvierat, ktoré v našich zemepisných šírkach nie sú pôvodnými druhmi. Niektoré z nich sa k nám dostali prirodzenou cestou, postupným rozširovaním areálu svojho výskytu, iné doviezol človek. k takýmto druhom patrí aj muflón lesný.
O historickom rozšírení muflóna lesného (Ovis musimon) doposiaľ nie sú celkom jasné predstavy. Donedávna sa všeobecne usudzovalo, že muflón pochádza z Korziky, Sardínie a Cypru. Dokonca niektoré vedecké štúdie uvádzali, že v období štvrtohôr muflón obýval celú Európu a po poslednej veľkej ľadovej dobe sa udržal len v horách Korziky a Sardínie. Najnovšie vedecké výskumy však naznačujú, že muflón by mohol byť zdivočenou formou primitívnej domácej ovce z Malej Ázie, ktorá sa do oblasti Stredomoria dostala v staroveku. Nech to je už akokoľvek, jedno je isté – do strednej a západnej Európy doviezli muflóny z ostrovov Korzika a Sardínia v polovici 18. storočia. V roku 1868 sa muflóny dostali aj na územie Slovenska. Najprv ich chovali vo zvernici Gýmeš v pohorí Tribeč. Ich chov bol natoľko úspešný, že už v roku 1882 ich vypustili do voľnej prírody. Neskôr boli introdukované aj do zverníc v Malých Karpatoch, Vtáčniku či Považskom Inovci. Aj tu boli po určitej dobe vypustené do voľnej prírody a zvernice postupne zanikli. V súčasnosti sa s muflónom v našej prírode stretneme v mnohých lokalitách západného, stredného a sčasti aj východného Slovenska.
Zo života muflóna
Muflóny sú zaujímavou a veľmi atraktívnou poľovnou zverou. Aj keď nepatria k našim pôvodným druhom, dobre sa u nás udomácnili. Samce muflónov sa vyznačujú mohutnými špirálovito stočenými rohmi, ktoré im až do veku asi desať rokov každoročne prirastajú. Starším baranom sa špičky rohov vytáčajú dohora. Niekedy sa však stáva, že rohy sa nevytočia správnym smerom, ale postupne vrastajú baranovi do krku, v dôsledku čoho nakoniec predčasne uhynie. Mladému baranovi začínajú rohy rásť už v druhom mesiaci života. Veľmi vzácne môžu vyrásť krátke rožky aj muflónici. Muflónia zver je veľmi spoločenská. Najčastejšie žije v menších rodinných čriedach, ktoré sú zložené zo samíc a mladších baranov. Staršie barany sú zväčša samotárske alebo vytvárajú samostatné menšie čriedy. Životným prostredím muflónov sú najmä listnaté lesy stredných polôh, kde uprednostňujú suché a teplé biotopy s tvrdým skalnatým podkladom. Takýto podklad muflóny potrebujú najmä preto, aby si mohli obrusovať ratice. Muflóny patria medzi veľmi ostražitú zver. Majú vynikajúci zrak a čuch. Čriedu vodí stará muflónica, ktorá pri ohrození vydáva zaujímavý zvuk – akési nosové hvizdnutie, podobné kýchnutiu, čím varuje ostatných pred blížiacim sa nebezpečenstvom. V pokoji sa muflóny občas ozývajú bľačaním ako domáce ovce. Zaujímavé je aj zafarbenie srsti muflónov. Letná srsť je hrdzavohnedá, zimná o poznanie tmavšia, hustejšia a dlhšia. Atraktívne sú najmä barany, ktoré majú v zimne zo srsti hustú hrivu a na bokoch nápadné svetlé sedlo.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
