Slovo parazit má silný negatívny náboj a ani v biologickom zmysle nevyvoláva eufóriu, ak náhodou nie ste zanieteným parazitológom. Či sa nám to páči alebo nie, parazitické druhy na našej planéte prevládajú. Nájdeme ich aj medzi rovnakonôžkami.
Parazit je organizmus, ktorý v niektorej fáze svojho životného cyklu využíva iné organizmy (hostiteľov) ako zdroje potravy, ale aj ako stále alebo dočasné životné prostredie, a tým im priamo alebo nepriamo škodí. Parazitov sú státisíce druhov, pričom ich nájdeme takmer vo všetkých hlavných evolučných líniách. V podstate každý živý tvor na sebe alebo v sebe hostí najmenej jedného parazita. Z celkového množstva doteraz opísaných druhov (asi 1,4 milióna) je parazitických vyše 40 % a zahŕňajú približne 75 % všetkých vzťahov v potravových reťazcoch. Ak použijeme ošemetné väčšinové pravidlo, tak parazitický spôsob života je medzi organizmami na Zemi tým najnormálnejším spôsobom obživy.
Parazity z radu kôrovcov
Aj kôrovce majú vo vlastných radoch množstvo záškodníkov, napríklad špecializované fúzonôžky (Cirripedia) rodu Sacculina, parazitujúce na kraboch. Hostiteľa zbavia schopnosti rozmnožovať sa a telo mu zvnútra celé prerastú vlastným tkanivom. Jazyčnatky (Pentastomida) zase žijú v horných dýchacích cestách stavovcov, pričom ich evolučnými spolupútnikmi sú od samého začiatku, teda od kambria pred vyše 500 miliónmi rokov. Pozrime sa však podrobnejšie na rovnakonôžky (Isopoda), ktoré sme si predstavili v októbrovom čísle Quarku (10/2018). Väčšina rovnakonôžok obýva morské prostredia, niektoré sa prispôsobili životu na súši. Parazity nájdeme medzi tými morskými. V mnohých prípadoch ide o vonkajšie parazity iných organizmov a často im pijú krv. Metaforicky aj doslova.
Morské kliešte
Pri rovnakonôžkach z čeľade Gnathiidae žijú paraziticky iba larvy. Tie sa živia cicaním krvi žralokov a rýb z ich kože alebo zvnútra ústnej dutiny. Stredná časť ich tela sa pritom vypĺňa krvou. Po nacicaní larva, ktorá sa označuje termínom praniza, odpadne. Pranizy potrebujú krv na svoj rast a po troch zvliekaniach a vystriedaní niekoľkých hostiteľov postupne dorastú na dospelého jedinca, ktorý však už ďalej žije voľne. Samička sa vzhľadom podobá na pranizu, dospelým samčekom na rozšírenej hlave narastú veľké hryzadlá, pripomínajúce chrobáka roháča.
Život pod pancierom
Pri parazitoch, ktoré sa prispôsobia na život v tele hostiteľa, často dochádza k menšej alebo väčšej redukcii telových orgánov. Podobne je to aj pri rovnakonôžkach z čeľade Bopyridae. Ich larvy najprv parazitujú na veslonôžkach (Copepoda), potom sa usadia na tele alebo v tele vybraných desaťnožcov, napríklad ráčikov, polokrabov a krabov. Tam dospejú a rozmnožia sa. Bopyridy sa často usadia v žiabrovej dutine pod pancierom. Z hostiteľa získavajú živiny a pancier im poskytuje ochranu. Dospelá samička sa na kraba prichytí veľmi pevne. Ten sa jej nedokáže zbaviť a pri tvorbe nového panciera pred zvliekaním musí brať do úvahy jej prítomnosť. Nový pancier teda okopíruje krabie telo aj s parazitom, výsledkom čoho je dobre viditeľná zdurenina, ktorá pri každom ďalšom zvliekaní rastie tak, ako rastie aj parazit. Telo samičky v dôsledku trvalého prisadnutia na žiabre hostiteľa druhotne stráca dvojstrannú súmernosť a oproti nevýraznému samčekovi zväčší svoje rozmery. Parazitované desaťnožce na úkor parazita spomalia svoj rast a znížia svoje reprodukčné schopnosti.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
