Mačka divá je nočné zviera. Väčšiu časť dňa prespí v brlohu alebo ukrytá v dutinách stromov, podvečer a nadránom vychádza na lov.
Mačka divá (Felis silvestris) sa podobá na mačku domácu, ale je zavalitejšia. Váži približne päť až osem kilogramov a telo môže mať bez chvosta dĺžku viac ako 80 cm. Má väčšiu hlavu s dlhými fúzmi a menšími ušami. Zvyčajne má sivohnedú až sivožltú farbu srsti, s výraznými pruhmi na chrbte, chvoste a na nohách. Na chrbte máva aj výrazný tmavý pás. Najspoľahlivejším rozlišovacím znakom medzi mačkou divou a zdivočenou mačkou domácou je dĺžka chvosta. Chvost mačky divej je kratší ako polovica dĺžky jej tela a po celej dĺžke huňatý. Zdivočená mačka domáca má chvost dlhší ako polovicu dĺžky svojho tela, ktorý sa postupne zužuje.
Mačka divá žije v Európe, Afrike a v Ázii až po západnú Čínu, Mongolsko a Indiu. V minulosti sa počet mačiek divých na našom území výrazne znížil, preto sa pristúpilo k ich umelému odchovu a vypúšťaniu do voľnej prírody. Najčastejšie sa u nás vyskytujú v zmiešaných a listnatých lesoch v nížinách a pahorkatinách, v ktorých sa nachádza dostatok dutín či nôr po iných zvieratách. Výnimočne žijú mačky divé vo vysokých horách, veľmi vzácne sa na našom území vyskytujú vo Vysokých či Nízkych Tatrách. Vo voľnej prírode sa mačka živí najmä myšami, hrabošmi a vtákmi hniezdiacimi na zemi, niekedy uloví aj väčšie hlodavce, mladého králika alebo vevericu. Pri love jej pomáha výborný sluch a zrak. Mačka divá je samotárske zviera. Samec je o čosi väčší ako samica, žije samostatne a okrem ruje sa vôbec o samicu nestará, ba ani o mláďatá, ktorým dopomohol na svet. Samica po ruji tiež žije radšej sama, no svoje mláďatá miluje a stará sa o ne. Ruja býva zvyčajne v zime. Mačka je rujná dva až štyri dni, no samec aj šesť mesiacov. V tomto období si mačky značkujú svoje teritórium a pachom lákajú potulujúceho sa samca. Ten v období párenia tiež odpovedá mačke svojím pachom, ktorý je podľa vedcov oveľa intenzívnejší. Je to aj preto, lebo je zároveň výstrahou pre iné samce, ktoré by sa chceli k samici priblížiť. Samec využíva na zistenie a rozlíšenie pachu samice vycibrený čuch, ktorého sila je najmä v sliznici a v nosovej dutine, a je asi šesťkrát väčšia ako u človeka, no oveľa menšia ako u vlka. Kocúr využíva na čuchanie rujného pachu samice Jacobsonov orgán, uložený medzi hrtanom a nosnou dutinou. Keď kocúr vyhľadáva mačku, môžeme vidieť, ako sa občas zastaví, otvára papuľu a vystrkuje koniec jazyka podobne ako had. Práve tým prenáša pachy z okolia jazykom na Jacobsonov orgán. Párenie prebieha zvyčajne v noci. Po deviatich týždňoch mačka vrhá tri až päť slepých mačiatok, ktoré asi na 10. deň otvárajú oči. Približne po štyroch týždňoch sa mačiatka učia loviť, po štyroch mesiacoch sa osamostatňujú a asi po roku pohlavne dospievajú. Mačky sa v prírode dožívajú 10, niekedy aj 15 rokov. V prírode sú užitočné, a preto sú po celý rok chránené.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Text a foto Ivan Kňaze
