Ako objaviť v deťoch talent, zapáliť v nich záujem o spoznávanie sveta, dať im šancu ukázať, čo dokážu? Jednou z obľúbených a overených možností sú vedomostné súťaže. O tom, ako a prečo organizuje súťaže nezisková organizácia Talentída, sme sa porozprávali s jej riaditeľkou RNDr. Ľudmilou Burjanovou.
Ako ste prišli na nápad organizovať súťaže?
a informatiky UK v Bratislave ako učiteľka matematiky a fyziky. Už viac ako dve desaťročia sa venuje tvorbe úloh do rôznych matematických či vedomostných súťaží. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka neziskovej organizácie Talentída.
Talentída prevzala organizáciu súťaží od spoločnosti EXAM testing, s ktorou sa vyše 18 rokov spájali niektoré z najväčších žiackych vedomostných súťaží na Slovensku. V našom talentíďáckom tíme sú ľudia, ktorí už na vysokej škole pracovali ako vedúci v krúžkoch či v táboroch a organizovali súťaže. Teraz ako bývalí žiaci, učitelia a mnohí aj rodičia z vlastnej skúsenosti vieme, akú dôležitú úlohu v naštartovaní dieťaťa môžu zohrať zmysluplné súťaže. To je dôvod, prečo sa im venujeme denne na plný úväzok.
Talentída organizuje najväčšiu matematickú súťaž na svete, známu pod názvom Matematický klokan. Je to konkurencia matematickej olympiáde?
Určite nie. Matematická olympiáda sa zameriava na špičku medzi matematickými talentmi, zatiaľ čo Klokan má hlavnú ambíciu nadchnúť deti pre matematiku, objavovanie a myslenie. Obe súťaže sa konajú vo viacerých krajinách, ale úlohy olympiády si s výnimkou finálneho medzinárodného kola každá krajina pripravuje samostatne. Matematický klokan je jedinečný tým, že v jednom termíne riešia takmer rovnaké úlohy milióny žiakov z celého sveta. Oficiálnym usporiadateľom súťaže je asociácia Kangourou sans frontières (Klokan bez hraníc) so sídlom v Paríži. Združuje krajiny Európy, Ázie, Ameriky a Afriky, pričom do súťaže sa môžu zapojiť len žiaci členských krajín tejto asociácie.
Kam siahajú začiatky klokana?
Súťaž vznikla koncom 70. rokov 20. storočia v Austrálii vďaka Petrovi O’Halloranovi, odtiaľ pochádza aj názov klokan. Zapáčila sa dvom francúzskym profesorom matematiky Andrému Deledicqovi a Pierrovi Boudinovi, a tak ju v roku 1991 zorganizovali aj doma. Matematický klokan získal veľmi rýchlo popularitu, vznikla už spomínaná asociácia a súťaž sa rozšírila do celého sveta. V súčasnosti má asociácia Klokan bez hraníc už 80 členských krajín a na súťaži sa zúčastňuje viac ako šesť miliónov žiakov z celého sveta. Na Slovensku tento rok organizujeme 22. ročník.
Ako sa organizuje takáto veľká medzinárodná súťaž?
Každý ročník sa začína veľkým jesenným stretnutím zástupcov všetkých asociovaných krajín. Každá krajina vopred pošle návrh úloh pre jednotlivé kategórie. Z nich sa na stretnutí vyskladajú súťažné testy, ktoré si zástupcovia asociácie odnesú domov, preložia, prípadne trochu upravia podľa osnov platných vo svojej krajine. Tieto malé zmeny sú pochopiteľné, lebo v nie každej krajine sa v danom ročníku školy učí presne to isté. Vo všeobecnosti je však asi 90 % úloh pre všetkých súťažiacich vo všetkých krajinách totožných. Asociácia určuje deň, kedy sa má súťaž uskutočniť. V tomto školskom roku je to 21. marec. Aj tu však majú krajiny istú voľnosť a súťaž môžu zorganizovať najneskôr do mesiaca od tohto termínu. Je prísne zakázané organizovať súťaž pred týmto termínom a uverejňovať na internete výsledky úloh pred 21. aprílom.
Aký typ úloh riešia žiaci v klokanovi?
V prvom rade treba povedať, že na rozdiel od spomínanej matematickej olympiády, kde žiaci píšu celé riešenie pomerne náročných úloh, v Klokanovi vyberajú jedinú správnu odpoveď spomedzi piatich ponúknutých. Hlavným cieľom usporiadateľov je, aby úlohy boli netradičné, zábavné a hravé. Na ich riešenie treba skôr zdravý rozum ako poučky a vzorce. Deti baví nad úlohami rozmýšľať, dokonca aj tí, ktorí sa nepovažujú za matematické hviezdy, zvládnu veľa úloh a zažijú radosť z úspechu, čo im môže pomôcť zbaviť sa strachu z matematiky.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto archív Talentídy
