Z ohniska radiátor

Vo chvíli, keď ľudia objavili, ako manipulovať s ohňom, otvorila sa cesta na využívanie úžasného zdroja energie.

Dôkazy o prvých ohniskách sú staré vyše milióna rokov. Najprv ich zakladali v jaskyniach, neskôr aj v skromných príbytkoch, ktoré si naši prapredkovia postavili. Hoci otvorené ohniská ako zdroj tepla vydržali až do stredoveku, už pred 3 000 rokmi sa pravdepodobne začalo v Mohendžodare pri rieke Indus (súčasný Pakistan) využívať centrálne vykurovanie. Tento výdobytok sa však nerozšíril do vtedajšieho sveta. V období asi 1 200 rokov pred n. l. sa k jeho princípu vrátili v antickom Grécku. Cez komínový ťah v podlahe prechádzali spaliny a vykurovali miestnosti. Kúrilo sa o poschodie nižšie. Systém zdokonalili starovekí Rimania. Asi v roku 80 pred n. l. Caius Sergius Oratus navrhol vykurovací systém známy ako hypokaustum (z gréckeho hypo-kauston, spodné kúrenie). Išlo vlastne o podlahové kúrenie, ktoré sa skladalo z kúreniska v podzemnom priestore vedľa budovy a zo sústavy kanálov. Nimi sa spaliny odvádzali pod podlahou miestností do zvislých prieduchov v obvodovom murive a do ovzdušia. Tento spôsob vykurovania bol však pridrahý luxus, takže sa využíval len v kúpeľoch či v bohatých patricijských domoch. Keďže po rozpade Rímskej ríše si takýto luxus mohol málokto dovoliť, systém hypokaustum na dlhé storočia takmer úplne vymizol a svet sa vrátil k otvoreným ohniskám. Najskôr bývali v strede miestnosti, časom sa presunuli do rohov a z troch strán okolo nich vyrástli kamenné steny. Takto vznikli prvé kozuby. Obľúbené boli po celý stredovek najmä na hradoch, dedinčania mali v domoch skôr pece z hliny a kameňa. Ohniská sa začali vytrácať v 14. storočí po vynáleze komína. Prelom nastal v roku 1490, keď v Alsasku vyrobili prvú kachľovú pec. Kúrilo sa v nej drevom (uhlie sa začalo používať až začiatkom 19. stor.) a jej najväčšou výhodou bolo, že aj po vyhasnutí ohňa dokázala udržať v miestnosti teplo. Do 18. storočia sa jednoduché kachle rozšírili aj do dedín. Revolúciu v kúrení priniesli až radiátory. Ten prvý si nechal patentovať pruský obchodník Franz Karlovič San Galli v roku 1857. Radiátory sa stali veľmi populárne, pretože dokázali skvelo vykúriť celé miestnosti. Najskôr boli naplnené teplou parou, ktorá sa do nich privádzala rúrkami z veľkého kotla. Paru neskôr nahradila teplá voda. Vďaka radiátorom tak vznikol systém ústredného kúrenia používaný doteraz.

R
Foto wikipédia