Severná polárna žiara a jej menej známy súrodenec južná polárna žiara, aurora borealis a aurora australis, sa vlnia oblohou v hmlistých zelených a občas červených stuhách blízko polárnych oblastí Zeme. Tieto dva fenomény však nie sú identické a teraz si výskumníci myslia, že vedia prečo. Žiary sa objavujú ako solárny vietor, poryv nabitých častíc vyžarovaných Slnkom, ktorý fúka cez magnetické pole Zeme. Pretože nabité častice prúdia po symetrických líniách v magnetickom poli Zeme spájajúcich severný a južný pól, dávalo zmysel predpokladať, že atmosférické ukážky v každej hemisfére by zrkadlili jedna druhú. Pokroky v zobrazovacích technológiách Zeme zmenili tento spôsob myslenia v roku 2009, keď vedci pozorovali naraz žiary pri póloch vo vzoroch, ktoré sa nezhodovali. Štúdia preskúmala obrázky 10 asymetrických žiar odfotografovaných v tom istom čase na oboch póloch. Vedci dali do súvisu zmeny v žiarach so zmenami v magnetickom chvoste Zeme, čo je akési predĺženie magnetického poľa Zeme podobné veternému rukávu. Zistili, že keď sa solárny vietor priblíži k Zemi z východo-západného smeru, vytvára nerovnomerný tlak na magnetický chvost Zeme a nakláňa ho k strane planéty zahalenej v tme. Toto naklonenie spôsobuje zvláštnosti v tvare a pozícii severnej a južnej žiary. Zistenia by mohli zlepšiť predpoveď slnečných búrok, ktoré môžu narušiť elektrické siete, satelity a prácu astronautov vo vesmíre.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
