Jakub Jozef Winterl

Organizátor Trnavskej univerzity 

Medzi profesormi lekárskej fakulty Trnavskej univerzity si osobitné miesto získal vynikajúci pedagóg, organizátor a vedec Jakub Jozef Winterl. Svoj vedecký záujem rozdelil medzi botaniku a chémiu.

Jakub Jozef Winterl sa narodil v rakúskom mestečku Eisenerz pred 280 rokmi – 15. apríla 1739. Po absolvovaní gymnázia študoval na Viedenskej univerzite filozofiu a medicínu. V roku 1767 dosiahol doktoráty medicíny a filozofie.
Po štúdiách pracoval v Štajersku ako praktický lekár, neskôr pôsobil v Banskej Štiavnici ako lekár stredoslovenských banských miest. V roku 1770 sa stal vysokoškolským profesorom botaniky a chémie na lekárskej fakulte univerzity v Trnave, dokonca v rokoch 1773 – 1775 bol dekanom lekárskej fakulty. V roku 1777 sa stal profesorom medicíny na univerzite v Budíne. Dvakrát zastával funkciu rektora budínskej univerzity. Zomrel 24. novembra 1809 v Budíne.

Botanická záhrada
J. J. Winterl bol jedným z najvýznamnejších profesorov a organizátorov Trnavskej univerzity. Napriek nepochopeniu nadriadených úradov pri presadzovaní potrieb lekárskej fakulty zriadil pri nej katedru botaniky i katedru chémie. Za zmienku stojí, že v zime prednášal chémiu a v lete botaniku, ktorá sa vyvinula z poznatkov zhromaždených záhradníkmi a ľudovými liečiteľmi. Keďže k týmto predmetom ešte nebol dostatok učebníc, prednášal podľa vlastného systému. Sledoval moderné trendy v oblasti prírodných vied s osobitným zreteľom na chémiu a botaniku, ktoré boli zamerané na potreby farmácie a medicíny. Na lekárskej fakulte v Trnave dokonca vybudoval chemické laboratórium.
V roku 1771 J. J. Winterl založil v Trnave botanickú záhradu, v ktorej sa mu podarilo vypestovať takmer tisíc druhov rastlín a s veľkým úspechom v nej šľachtil ovocné stromy. Zriadenie záhrady bolo povolené na základe kráľovského rozhodnutia z 18. júla 1771, podľa ktorého panovníčka Mária Terézia ustanovila záhradu za hornou mestskou bránou, nachádzajúcu sa pri lazarete, za botanickú záhradu Trnavskej univerzity. Botanickú záhradu však každoročne zaplavovala voda z neďalekého potoka Trnávka, a tak aby profesor Winterl zabezpečil jej chod, pomáhali mu aj rodinní príslušníci. Napokon po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 sa lekárskej fakulte podarilo pre potreby botanickej záhrady získať časť jezuitskej záhrady, tzv. Stelly, s výmerou 3 950 m2. Do novej záhrady bolo z pôvodnej prevezených asi 950 druhov rastlinstva.
V roku 1774 sa začalo uvažovať o premiestnení univerzity do Budína, k čomu napokon došlo v roku 1777. Profesor Winterl pokračoval vo svojej kariére na lekárskej fakulte v Budíne, kde opäť zakladal botanickú záhradu.

V zajatí flogistónu
J. J. Winterl bol zástancom učenia švédskeho lekára, entomológa, botanika a zakladateľa taxonómie Carla Linného (1707 – 1778). V prednáškach vychádzal z najnovších poznatkov tých čias, ale využíval aj svoje vlastné skúsenosti a názory. V rámci prednášok z botaniky chodil s poslucháčmi na exkurzie do blízkeho i vzdialeného okolia. Škola nemala dostatok peňazí na financovanie praktických cvičení, a preto ich hradil z vlastných príjmov. Svojich poslucháčov viedol k vedeckej práci a k zodpovednosti.
Rovnakú aktivitu vyvíjal aj pri vyučovaní chémie. Ako chemik bol ešte stúpencom flogistónovej teórie, ktorá vysvetľovala horenie prítomnosťou nevážiteľného horľavého prvku v látkach – flogistónu. J. J. Winterl však už vedel, že Angličan Joseph Priestley (1733 – 1804) pri pokusoch s oxidom uhličitým objavil kyslík.
Poznal aj výskumy tvorcov takzvanej pneumatickej revolúcie Škóta J. Blacka a Švéda Carla Wilhelma Scheeleho (1744 – 1786), ktorí pripravovali cestu Antoinovi Laurentovi Lavoisierovi (1743 – 1794) a jeho modernej chémii. Knižne publikoval svoje analýzy niektorých liekov a výsledky vlastných pokusov, ktoré v rokoch 1772 a 1773 vykonával v trnavskom chemickom laboratóriu.

Vedenie študentov
Na jeho katedre vzniklo viacero študentských prác. Priamo pod jeho vedením vzniklo na lekárskej fakulte Trnavskej univerzity päť dizertácií z oblasti botaniky. Študentské dizertácie nemožno kvalifikovať ako vedecké práce, hoci mnohé z nich reagovali na najnovšie výskumy a signalizovali zrod nových vedeckých teórií a hypotéz.
Aj po opustení lekárskej fakulty ostal J. J. Winterl verný botanike a v roku 1791 monograficky spracoval kvetenu Bratislavy (Flora Posoniensis). Vypracoval aj metódu chemickej analýzy minerálnych prameňov a kúpeľov na území Slovenska. Aj v tejto oblasti vzniklo pod jeho vedením niekoľko dizertačných prác študentov.
Vydal niekoľko odborných monografií, ktoré vyšli v Trnave, Budíne a vo Viedni. Týkali sa predovšetkým metalurgie, botaniky či minerálnych prameňov. Bol autorom takmer dvoch desiatok diel z oblasti botaniky, chémie a farmakológie. Menšie štúdie publikoval v časopisoch Journal für Chemie und Physik a Chemische Annalen.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora