Veľká medvedica je takmer v nadhlavníku obrátená dole hlavou a jej chvost nás dovedie k hviezde Arcturus, ktorá je najjasnejšou hviezdou jarnej oblohy. V tomto mesiaci nás čaká aj vrchol meteorického roja Lyridy
Zimné súhvezdia Orion a Veľký pes pomaly miznú na západe. Na južnej oblohe, vysoko nad obzorom nájdeme súhvezdie Leva a jeho najjasnejšiu hviezdu Regulus. Smerom na západ vidíme žiariť dvojicu hviezd Castor a Pollux v Blížencoch. Na juhovýchod od Leva sa vrátime k hviezde Arcturus.
Merkúr môžeme počas tohto mesiaca vidieť pred východom Slnka. Zo súhvezdia Vodnára sa 15. apríla presunie do Rýb.
Venušu zaiste neprehliadneme na skorej rannej oblohe. Taktiež ju môžeme vidieť pred východom Slnka. Nachádza sa v súhvezdí Vodnára s magnitúdou -3,9. Odtiaľ sa 17. apríla presunie do Rýb.
Mars vychádza v dopoludňajších hodinách, takže ho môžeme vidieť na oblohe ihneď po západe Slnka. Počas celého mesiaca ho nájdeme v súhvezdí Býka. Pozorovateľný je do jedenástej hodiny večer, na konci apríla do pol dvanástej.
Aj Jupiter môžeme vidieť počas druhej polovice noci. Každým dňom vychádza o čosi skôr, takže čas na jeho pozorovanie sa nám predlžuje. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa, počas prvých aprílových nocí od pol druhej v noci, na konci mesiaca už od pol dvanástej.
Saturn je pozorovateľný pred východom Slnka nad východným obzorom. Jeho sídlom zostáva súhvezdie Strelca.
Urán môžeme pozorovať počas prvých aprílových večerov po zotmení do deviatej večer. V druhej polovici mesiaca sa pre svoju blízkosť pri Slnku pre nás stáva nepozorovateľný. Opäť ho uvidíme v máji, a to na rannej oblohe. Nájdeme ho v súhvezdí Barana.
Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť pred východom Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára.
Meteorické roje
Meteorický roj Lyridy sú aktívne od 16. do 25. apríla. Maximum dosiahnu v noci z 22. na 23. apríla. Lyridy sa považujú za najstaršie pozorovaný meteorický roj, záznamy o jeho pozorovaní sú 2 600 rokov staré. Bod, z ktorého budú vyletovať, sa nachádza v blízkosti hviezdy Vega, jednej z najjasnejších hviezd nočnej oblohy. Tieto meteory sú pozostatkom kométy C/1861 G1 Thatcher, ktorej jeden obeh okolo Slnka trvá 415 rokov. Počet meteorov za hodinu sa pohybuje okolo čísla 15, často produkujú stopy plynu a zanechávajú tak za sebou niekoľko sekúnd pozorovateľnú stopu. Druhým meteorickým rojom sú η Akvaridy. Tento roj je aktívny od 19. apríla až do 28. mája s maximálnou aktivitou v noci z 5. na 6. mája. Počet meteorov za hodinu sa takisto odhaduje na 15. V roku 2013 dosiahli enormnú hodnotu a mohli sme ich vidieť až 130 za hodinu. Radiant tohto roja je súhvezdie Vodnára. Zaujímavosťou je, že η Akvaridy sú tvorené čiastočkami prachu, ktorý na svojej ceste zanecháva Halleyho kométa. Cez dráhu tejto kométy prechádza Zem počas roka dvakrát. Prvé stretnutie s dráhou Halleyho kométy spôsobuje vznik η Akvaríd a dru- hé stretnutie má za následok roj Orionidy. Halleyho kométe trvá obeh okolo Slnka 76 rokov. Najbližšie sa bude dať na našej oblohe pozorovať v roku 2061.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.