Ďalší posol z Marsu?

Nedávna opätovná analýza vnútra marťanského meteoritu ALH 77005, ktorý sa našiel v Antarktíde v roku 1977, odhalila sugestívne biopodpisy, látky a štruktúry s možným biologickým pôvodom.

Uplynulo už takmer štvrťstoročie od pamätného augustového dňa roku 1996, keď vtedajší prezident USA Bill Clinton osobne predniesol a komentoval závažné oznámenie NASA. Odborníci z tejto kozmickej agentúry spolu s ďalšími kolegami našli v útrobách meteoritu ALH 84001, ďalšieho meteoritu z pohoria Alan Hills vo Viktóriinej zemi v Antarktíde (našiel sa v roku 1984), veľmi pravdepodobné stopy mikrobiálneho života.
To by ešte nebolo zvláštne. Veď mikróby dlhodobo prežívajú aj v mrazivej klíme či pod ľadovým príkrovom juhopolárneho kontinentu. Pikantné však boli dve sprievodné okolnosti.
Po prvé, ALH 84001 podľa mineralogického zloženia v hlbokej minulosti vymrštilo na dráhu k Zemi väčšie vesmírne teleso, ktoré sa zrazilo s Marsom. Meteorit je teda úlomok povrchu červenej planéty. Dlhý čas strávil v kozmickom priestore, až dopadol na ľad Antarktídy.
Po druhé, jeho vnútro počas pobytu v Antarktíde takmer určite nekontaminovali nijaké pozemské mikroorganizmy. Chemické anomálie i štruktúry pripomínajúce mikróby vyzerali mimoriadne sugestívne.

Príbeh na pokračovanie
Sláva, vo vesmíre nie sme ako ukážka života sami! Chmúrny vtip o Chuckovi Norrisovi so zlovestným racionálnym jadrom, často uvádzaný v tejto súvislosti, nie je pravdivý. Vo vesmíre sme sami. Nebývali sme, ale potom sa vydal na veľkú kozmickú výpravu Chuck Norris!
Každé vedecké tvrdenie s takými ďalekosiahlymi dôsledkami treba dôkladne preveriť. Objavili sa kritici, ktorí spochybnili viaceré závery predmetnej štúdie z časopisu Science. Polemika trvala roky a vyústila do stratena. Biologický pôvod útvarov v ALH 84001 ani nepotvrdila, ani nevyvrátila. Veda funguje tak, že vec je stále otvorená, ale verdikt zatiaľ skôr záporný.
Príbeh mal aj druhé pokračovanie. Na objav v ALH 84001 nadviazala polemika okolo čohosi podobného v inom marťanskom meteorite, EETA 79001, objavenom v Antarktíde už skôr (na prelome rokov 1979 a 1980) v oblasti Elephant Moraine, tiež vo Viktóriinej zemi. Horniny, z ktorých sa skladá, sú oveľa mladšie ako pri ALH 84001. Z povrchu Marsu sa dostal rovnakým spôsobom a pred dopadom na Zem tiež dlhší čas pobudol v kozme. Tu polemika vyústila do jasnejšieho záporného verdiktu: príslušné útvary v EETA 79001 sú takmer iste nebiologického pôvodu. Lenže príbeh sa tým neskončil.
Tretím pokračovaním je najnovšia štúdia v časopise Open Astronomy. Týka sa marťanského meteoritu ALH 77005, takisto z pohoria Alan Hills v Antarktíde.

Hľadanie biopodpisov
Štúdiu vypracovali piati vedci, Ildikó Gyollaiová, Márta Polgáriová, Szaniszló Bérczi, Arnold Gucsik a Elemér Pál-Molnár, pôsobiaci v Maďarskej akadémii vied a na univerzitách v Budapešti, Egeri a Szegede. Štruktúru i zloženie ALH 77005 dôkladne analyzovali viacerými mikroskopickými metódami. Našli niekoľko pozoruhodných guľôčkovo-vláknitých útvarov, pripomínajúcich reťazce baktérií, aké na Zemi oxidujú železo. Popri tom našli aj ložiská minerálov organického pôvodu, ako sú ferrihydrity, goethit a hematit, vnorené do hornín meteoritu. Na biologické vysvetlenie podľa členov tímu ukazuje aj inými vedcami zistený silný deficit izotopu ¹³C v uhličitanoch a tiež celkové obohatenie materiálu meteoritu železom, mangánom, fosforom a zinkom. Preto vedci konštatujú, že meteorit ALH 77005 pravdepodobne pochádza z prostredia na Marse, ktoré sa vyznačovalo silnou činnosťou mikróbov.
Svoje zistenia navyše podložili porovnaním s výsledkami analýz viacerých meteoritov, ktoré dopadli na maďarské územie. Osobitne meteoritov Mező-Madaras, Mócs, Knyahinya, Kaba a Nyírábrány. Samozrejme, v prípadoch týchto meteoritov boli organické stopy výsledkom pozemskej kontaminácie. Vedcom však názorne ukázali, ako sa v meteorickom materiáli prejavuje činnosť baktérií. Biopodpisy v ALH 77005 sa javia reálne na všetkých piatich hlavných úrovniach posudzovania: izotopovej, prvkovej, molekulovej, minerálovej a napokon štruktúrnej. Pozemskú kontamináciu možno na základe pozorovaných detailov vylúčiť. Ako to už pri štúdiách tohto typu býva, výsledok sa zatiaľ nedá overiť stopercentne. Lebo prostredie Marsu, dávneho ani súčasného, stále dostatočne nepoznáme.

Vesmírna organika
Štúdia maďarských vedcov však dobre zapadá do celkového kontextu známej organickej látky v kozme. V našej slnečnej sústave jej majú najväčší podiel malé telesá, napríklad planétky a jadrá komét, z ktorých pochádza väčšina meteoritov. Súčasne ide o telesá s najmenšou mierou prepracovania prvotného materiálu geologickými procesmi. Ponúkajú nám tak vzorky hmoty, z ktorej pred asi 4,6 miliardy rokov vznikalo Slnko a ostatné telesá našej slnečnej sústavy.
Výskyt organickej hmoty v materiáli, z ktorého vznikali planéty a menšie telesá, nijako neprekvapuje.
Celý rad pozorovaní oblakov medzihviezdneho plynu a prachu ukázal, že obsahujú aj pomerne zložité organické molekuly, tvorené desiatkami atómov. A to je zrejme len príslovečná špička ľadovca. Kto vie, kam až môže viesť chemická evolúcia v hlbšom vnútri týchto oblakov, kam zatiaľ neprenikajú naše prístroje, ale prostredie je lepšie chránené pred rozbíjaním zložitých molekúl energetickým žiarením okolitých hviezd…

Obojsmerná biopremávka?

Praslnečná hmlovina zrejme obsahovala výraznú organickú zložku. Zachovala sa na jej periférii, odkiaľ pochádzajú spomenuté menšie telesá. Keď sa búrlivo utvárali veľké planéty, o pôvodnú organickú látku prišli. Ich povrchy však naďalej bombardovali zvyšky hmloviny, v ktorých organická látka zostala. Hoci také dopady boli tiež búrlivé, malá časť organických molekúl to vydržala. Taký záver potvrdili aj experimenty s pôsobením vysokých tlakov a teplôt na organickú hmotu.
Skoré planéty, minimálne Zem, a veľmi pravdepodobne aj Mars, tak mali na povrchu materiál potrebný pre vznik života. A ten z nich potom mohol po ďalších dopadoch vesmírnych telies na planetárne povrchy putovať inam, napríklad – ak to ďalší výskum potvrdí – v meteoritoch z Marsu na Zem. Rovnakým spôsobom však aj zo Zeme na Mars. Vlastne na ňom ani nemusel vzniknúť úplne domáci život, ale priniesť ho tam mohli práve mikróby zo Zeme.

Zdeněk Urban