Od čitateľa časopisu Quark sme dostali otázku, prečo v slovách ako decko, okienko, pliecko, polienko, ramienko, vrecko, vretienko, znamienko, uško, bruško, ale aj ucho, brucho má tvar lokálu jednotného čísla pádovú príponu -u, teda o decku, v okienku, na pliecku, na polienku, na ramienku, vo vrecku, o vretienku, o znamienku, v ušku, v brušku; v uchu, v bruchu, keď ide o podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto, ktoré má v lokáli jednotného čísla pádovú príponu -e, o meste.
Príčina, prečo majú citované slová v lokáli jednotného čísla pádovú príponu -u, je v tom, že spoluhlásky k, ch sú tvrdé a v spisovnej slovenčine po tvrdých spoluhláskach g, k, h, ch nemôže nasledovať pádová prípona -e. Pádová prípona -e totiž zmäkčuje predchádzajúcu tvrdú spoluhlásku, ako to môžeme vidieť v slovách, v ktorých sa tvarotvorný základ (t. j. základ, ktorý zostane po vynechaní pádovej prípony nominatívu jednotného čísla) končí na niektorú z tvrdých spoluhlások d, t, n, l. Ako príklad možno uviesť priamo vzor mesto. V tomto slove pred pádovou príponou nominatívu jednotného čísla je tvrdá spoluhláska t a tvarotvorný základ je tu mest- [výslovnosť mest-], ale v lokáli jednotného čísla pred pádovou príponou -e sa tvrdá spoluhláska t mení na mäkkú spoluhlásku ť, t. j. v meste [výslovnosť mesťe]. Na porovnanie môžeme uviesť aj ďalšie slová, ktorých tvarotvorný základ sa končí na tvrdé spoluhlásky d, t, n, l, a to bez ohľadu na to, či ide o domáce slová, alebo o slová cudzieho pôvodu, napr. stádo – v stáde [výslovnosť stáďe], krédo – o kréde [výslovnosť kréďe], blato – v blate [výslovnosť blaťe], konto – na konte [výslovnosť konťe], lano – na lane [výslovnosť laňe], zrno – v zrne [výslovnosť zrňe], bralo – na brale [spisovná výslovnosť braľe], zrkadlo – v zrkadle [spisovná výslovnosť zrkadľe].
V lokáli jednotného čísla majú pádovú príponu -u aj nezdrobnené podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto, ale ktorých tvarotvorný základ sa končí, na tvrdé spoluhlásky g, k, h, ch, ako to bolo vidieť pri slovách ucho – v uchu, brucho – v bruchu. Ako príklady môžeme uviesť aj ďalšie slová, napr. mango – v mangu, tango – pri tangu, rodisko – v rodisku, sídlisko – na sídlisku, blaho – o blahu, echo – v echu, ticho – v tichu.
Pádovú príponu -u v lokáli jednotného čísla majú nielen podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto a sú zakončené na tvrdé spoluhlásky g, k, h, ch, ale aj neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na uvedené tvrdé spoluhlásky, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, hoci vzor dub má v lokáli jednotného čísla pádovú príponu -e, na dube. Uvedieme niekoľko príkladov: ring – v ringu, tréning – na tréningu, blok – v bloku, riadok – v riadku, brloh – v brlohu, trh – na trhu, hrach – v hrachu, mech – v mechu.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.
