Dubaj je jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta. Hoci v minulosti bol jeho rast založený na ziskoch z predaja ropy, teraz príjmy tohto emirátu z ropy tvoria menej ako 5 %. V roku 1996 to však bolo inak a vládcovia Dubaja hľadali stratégie na prežitie.
Podľa odhadov z článku, ktorý sme uverejnili v júli 1996, sa zásoby ropy a plynu v Dubaji mali do súčasnosti vyčerpať. Približne 99 % obyvateľov takmer trojmiliónového emirátu žije v meste Dubaj a najväčšie príjmy dosahuje z obchodu, finančných služieb a z turistického ruchu. Prečítajte si, aké očakávania ich trápili v roku 1996.
Vyschne ropná ríša?
Ešte pred tridsiatimi rokmi bol emirát Dubaj púšťou, teraz je vďaka rope jedinou umelo zavodňovanou, klimatizovanou oázou. Lenže pramene čierneho zlata pomaly vyschýnali a panujúci klan sa obzeral po stratégiách na prežitie. V plytčine Arabského zálivu bola ako pavúk na tenkých oceľových nohách rozkročená vrtná plošina Trident 18. Divom boli najmä technické možnosti Tridentu. Z jediného bodu sa mohlo viesť až štyridsať prieskumných sond. Bol to drahý špás – lenže čo už boli dva milióny dolárov za osemtýždňovú sériu vrtov pre Dubaj, ktorý takúto sumu zarobil predajom ropy za desať hodín? Otázkou bolo, dokedy. Pretože aj tam už čierne zlato neprýštilo tak vysoko ako ešte v nedávnej minulosti. Takmer polovica z odhadovaných šiestich miliárd barelov podzemných zásob už bola vyčerpaná. Pri nezmenenom tempe bol v tom čase odhad, že ložiská pod Dubajom budú o dvadsať rokov prázdne. Čo potom, keď sa miliardové zisky zmenia na miliónové? Ropa pokrývala štyri pätiny štátneho rozpočtu Dubaja. Bola hnacou silou všadeprítomnej klimatizácie i zariadení na odsoľovanie morskej vody, napĺňala štátnu kasu aj súkromné peňaženky.
Jedna téma je tabu
Všetci hľadajú možnosti ako prežiť, zabrániť tomu, aby rajskú záhradu ropných zbohatlíkov nepohltila púšť. Na sklených fasádach kubistických palácov sa odrážali oproti stojace paláce z mramoru. Krížom sa tiahli šesťprúdové cesty obrúbené kvetmi a parkami. A uprostred mesta našlo miesto golfové ihrisko. Polmiliónové mesto Dubaj bolo celé ako pacient udržiavaný pri živote umelým dýchaním a infúziou. Hneď za mestom sa začínala najväčšia piesková púšť na svete, Rub al-Khali. V meste o nej každý vedel, nik však o nej nerozprával. Hovorilo sa o všetkom – len možný zánik ropnej ríše bol pre nich tabu.
Každému aspoň trošku
Ešte pred jednou generáciou tu žili všetci z pašeráctva, pokútnych obchodov a z lovu perál. Od tridsiatych rokov 19. storočia vládnu v Dubaji emiri al-Maktoumovci. Šiesteho júna 1966 našli na pobreží v Dubaji prvé ropné pole. O tri roky neskôr sa začala ťažba. V súčasnosti sa majetok Maktoumovcov odhaduje na päť miliárd dolárov. Nikomu sa nepodarí zistiť, kde je hranica medzi štátnym rozpočtom a rodinnou kasou. Maktoumovci si však dávajú pozor, aby čiastočka z príjmov kvapla aj do iných dlaní. Každý zahraničný investor si musí pribrať za spoločníka niekoho z domácich. Vládnuci klan vynakladá miliardy na infraštrukúru. Dubaj má najväčší umelo vybudovaný prístav na svete, tri razy väčší, ako potrebuje. Velikášstvom zaváňa aj osemprúdová diaľnica do Abu Dhabí. Hlavnou snahou je však čo najskôr vymaniť hospodárstvo z úplnej väzby na ropu. Išlo by to vraj nástupom na miesto vojnou znivočeného Libanonu. Blízky východ potrebuje nové obchodno-bankovo-rekreačné centrum, a tým by sa mohol stať Dubaj. Za predpokladu, že priláka zahraničný kapitál a know-how, hnaciu silu nových hotelov, obchodných domov a bánk. V Dubaji robia všetko, aby sa tak stalo a zatiaľ sa im táto politika darí. Vyrástli nové továrne, bankové domy, vyhlásili bezcolné pásma. Vďaka bezkonkurenčne nízkym cenám sa stará mestská časť v Dubaji zmenila na jediný trh, najmä so spotrebnou elektronikou. Okná i dvere dokorán otvorené západnému vplyvu sú však v rozpore s moslimskou tradíciou, hlas muezína volajúceho k modlitbám nesúladí s predajom alkoholu v hoteloch a s ich nočnými barmi. Jeden z vládnucich šejkov, ktorý vyštudoval v Amerike, k tomu povedal, že ich krajina sa pred tridsiatimi rokmi napojila na svet a teraz nemôže len tak cúvnuť…
R, foto Pixabay
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
