Veľa zrážok počas vegetačného obdobia rastlín viedlo v dávnej minulosti pravdepodobne k jednej z najväčších zmien vegetácie v dejinách Zeme. Keby sa podobné klimatické zmeny uskutočnili v budúcnosti, mohlo by to podobným spôsobom ovplyvniť aj budúcu druhovú rozmanitosť rastlín. Zmena klímy a predovšetkým zvýšenie zrážok, nielen zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, zapríčinili expanziu nových druhov tráv v neskorom neogéne, v geologickom období, ktoré sa začalo asi pred 23 miliónmi rokov a zahŕňa aj súčasnosť. Jennifer Cottonová z americkej Univerzity v Utahu uviedla, že išlo o jeden z najrozsiahlejších biologických prechodov za posledných 65 miliónov rokov. Ukázala to analýza chlpov, zubov a kostí mamutov a bizónov. Vedci analyzovali izotopy uhlíka v 632 vzorkách tkanív bizónov a mamutov z celej Severnej Ameriky za posledných 18 000 rokov. Podarilo sa im preukázať, že stravovanie zvierat sa posunulo smerom k moderným trávam C4, ktoré sa postupne rozšírili na sever. Dnes sú trávy na Zemi dominantnou skupinou a vegetácia, v ktorej dominujú trávy, zaberá asi 20 percent zemskej súše. Poznáme asi 668 rodov a asi 10 035 druhov tráv. K rozšíreniu moderných tráv C4 oproti ich predchodcom C3 došlo asi pred 8 miliónmi rokmi.
JK
Foto Oregon State University, pixabay
