Mäsožravé rastliny, ktoré dokážu skonzumovať stavovce, sa považujú skôr za výnimku vyskytujúcu sa len v trópoch. Nedávno sa však mäsožravé chute na stavovce objavili aj pri saracénii purpurovej (Sarracenia purpurea), ktorá žije v miernom pásme v kanadskom prírodnom parku Algonquin. Tejto rastline pojedajúcej hmyz zrazu zachutili mloky veľkosti ľudského prsta. Vedci vylučujú náhodu, pretože mladé mloky sa zachytili v pasciach až pätiny miestnych saracénií, ba čo viac – niekoľko rastlín chytilo aj viac mlokov. Mladé mloky sa dostali do blízkosti saracénií pravdepodobne počas sezónneho ťahu, keď po premene z larválneho štádia vyliezali z neďalekých jazierok. Príčinou smrti mlokov boli zrejme predovšetkým tráviace enzýmy rastliny, ale napríklad aj nedostatok potravy. Možno do pascí spadli náhodou, možno sem utiekli pred iným predátorom, možno sem dokonca išli uloviť bežnú korisť týchto rastlín, t. j. hmyz či pavúky. Saracéniám sa hovorí aj pytliacke jamy. Korisť lákajú vôňou a sfarbením. Cez maličké priezory vo vrchnej časti pasce preniká svetlo, a tak korisť nemá z pasce strach. Vnútornú stranu pokrývajú šupinky, ktoré sú také klzké, že ani hmyz, ktorému nerobí problém liezť po skle, po nich nevylezie a klesne nadol. Tam sa nachádzajú tráviace žľazy, ktoré pomocou enzymatických olejov hmyz rozložia.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
