Architektúra 19. storočia patrí k málo preskúmaným obdobiam v dejinách architektúry na Slovensku. Termín dlhé storočie sa v súvislosti s týmto obdobím uvádza aj preto, lebo jeho začiatok sa podľa prelomových historických udalostí kladie do roku 1789 a koniec do roku 1917.
Architektúra dlhého storočia bola napriek plejáde výnimočných tvorcov či symbolickej úlohe premostiť či spájať historizujúcu tradíciu s nastupujúcou modernou neprávom prehliadaná. Medzi kľúčové osobnosti patrili tri generácie bratislavských architektov, staviteľov i stavebných podnikateľov Feiglerovcov i Michal Milan Harminc, architekt dvoch storočí a jeden z nestorov slovenskej architektúry. V prednáške v rámci vedeckej kaviarne priblíži architektka Jana Pohaničová ich životy a diela spoľahlivo zrkadliace podstatné fenomény dlhého storočia v architektúre, ale aj obdobia, v ktorých žili a tvorili a ktoré ich formovali v duchu európskych kultúrnych prúdov. Patrili k nim typologická rôznorodosť, flexibilnosť a štýlová pluralita.
Charakteristickou črtou bol aj vzťah k tradícii, aj istá dávka modernosti či odvaha experimentovať na poli nových konštrukcií a materiálov. Tvorba Feiglerovcov sa odrazila aj v architektonickom obraze Bratislavy. Zároveň ich dielo široko prekročilo regionálny kontext, podobne ako tvorba nášho najproduktívnejšieho architekta v dejinách slovenskej architektúry M. M. Harminca, architekta európskeho formátu. Na území bývalého Rakúsko-Uhorska a jeho nástupníckych štátov realizoval viac ako 300 architektonických diel. Vyše 40 rokov mal v Bratislave aj svoj architektonický ateliér a zanechal tu viaceré významné diela, ako sú budova Slovenského národného múzea, Tatra Banka (dnes Ministerstvo kultúry SR), Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici a ďalšie. Jeho dielo sa na projekte bratislavského hotela Carlton-Savoy stretlo s Feiglerovcami tvoriac tak symbolický rámec dlhého storočia na jeho ceste od historizmov k modernej architektúre a funkcionalizmu.
Pozývame vás do septembrovej vedeckej kaviarne, v ktorej budeme diskutovať o tom, prečo je 19. storočie v architektúre označované ako tzv. dlhé storočie, čím je výnimočné, v čom spočíva jeho špecifickosť a rozmanitosť a akú úlohu v ňom zohrali samotní architekti, stavitelia či mecenáši. Predstavíme výnimočných tvorcov architektúry, ktorí sú doslova fenoménom v ére dlhého storočia nielen v našom regióne, ale aj v širšom európskom kontexte. Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE pravidelne raz do mesiaca organizuje pre širokú verejnosť Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A na bratislavskej Patrónke. Vstup na podujatie je pre verejnosť voľný. Septembrová vedecká kaviareň aj vedecká cukráreň sú sprievodnými podujatiami Festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2019. Európska noc výskumníkov 2019 otvorí vedeckú jeseň podujatí zameraných na popularizáciu vedy a výskumu. Festival sa uskutoční v piatok 27. septembra 2019 v piatich slovenských mestách: Bratislava, Košice, Žilina, Banská Bystrica, Poprad. Projekt je spolufinancovaný Európskou komisiou v rámci programu Horizont 2020 Akciami Marie Skłodowska-Curie grantová zmluva č. 818109 a zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom MŠVVaŠ SR. R
O tvorcoch architektúry dlhého storočia
Vo štvrtok 26. 9. 2019 o 17.00 h bude naším hosťom uznávaná vedkyňa, architektka, historička a pedagogička architektúry prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa špecializuje na výskum dejín architektúry 19. storočia a je autorkou prvej vedeckej monografie o architektúre 19. storočia na Slovensku. Za svoje vedeckovýskumné a publikačné aktivity získala rad významných ocenení. V kategórii veda a výskum bola v tomto roku nominovaná na Slovenku roka 2019.
