Nové ochorenia a infekcie sa objavujú po celom svete. Hlavnými príčinami sú zmeny klimatických podmienok a možnosti cestovania takmer bez hraníc. V ohrození sú nielen zvieratá, ale aj ľudia.
V posledných rokoch sa na území strednej Európy začínajú objavovať parazitárne ochorenia, ktoré sa u nás predtým nevyskytovali. Spôsobujú problémy chovateľom zvierat, predovšetkým psov, veterinárom, a niektoré sú dokonca prenosné na človeka (ochorenia s tzv. zoonóznym potenciálom). Veľké riziko predstavuje činnosť človeka, priamo či nepriamo vplývajúca na rôznorodosť fauny. Domáce zvieratá sú neraz takmer členmi rodín a čoraz častejšie cestujú so svojimi majiteľmi na dovolenky do zahraničia. Alebo si milovníci zvierat privezú nepôvodné druhy živočíchov do krajiny, v ktorej žijú. A spolu s nimi aj nevítaných hostí.
Pozor, líška!
V prípade novo sa objavujúcich parazitárnych infekcií psov zohráva významnú úlohu premnoženie niektorých druhov voľne žijúcich mäsožravcov. V našich podmienkach ide hlavne o líšky hrdzavé (Vulpes vulpes), ktoré v životnom cykle mnohých parazitov vystupujú ako ich tzv. rezervoároví hostitelia, teda v tomto hostiteľovi sa nevyvíjajú, ale čakajú, kým sa dostanú do definitívneho hostiteľa.
Približne pred 20 rokmi sa premnožené líšky v strednej Európe postarali o rozšírenie pásomnice líščej (Echinococcus multilocularis), pôvodcu život ohrozujúceho ochorenia človeka. V rokoch 2013 a 2014 sa u nás objavili prvé prípady angiostrongylózy, infekcie psov pľúcnym červom Angiostrongylus vasorum, nazývaného hovorovo francúzsky červ.
Nebezpečný Francúz
Pomenovanie tohto červa odvodili vedci od lokality jeho prvého nálezu v meste Toulouse na juhu Francúzska v roku 1853. V srdci a v pľúcach poľovného psa plemena pointer našli vtedy nový druh parazita. Aj keď sa veľmi zjednodušene uvádza, že francúzsky červ je rozšírený celosvetovo, pravdou je, že ešte donedávna sa vyskytoval v dobre izolovaných oblastiach juhozápadného Francúzska, južného Anglicka, východnej Kanady a v niekoľkých lokalitách Dánska a Írska. V posledných rokoch sa však rozširuje do oblastí, kde sa predtým nevyskytoval, vrátane krajín strednej Európy. Môže to mať niekoľko dôvodov.
Chovatelia psov sa musia mať na pozore, ich miláčikov ohrozuje nové parazitárne ochorenie.
Počasie mu žičí
Najčastejšie sa diskutuje o zmene klimatických podmienok, ktoré priamo vplývajú na prežitie samotného parazita, ale aj jeho medzihostiteľov zo skupiny slimákov a slizniakov. Experimenty poukazujú na to, že tento červ vo vonkajšom prostredí veľmi dobre prežíva pri teplote 5 °C, naopak, s teplotou nad 18 °C životaschopnosť jeho lariev rapídne klesá. Zrejme z tohto dôvodu sa historické ohniská jeho výskytu nachádzajú v oblastiach s miernym podnebím, ako je Anglicko, Írsko či Dánsko. Na druhej strane výrazne menej mrazivých dní počas zimného obdobia pomáha parazitovi šíriť sa aj do krajín strednej Európy.
Ďalšou príčinou jeho expanzie môže byť výrazné zvýšenie populácie líšok hrdzavých v Európe v dôsledku úspešného programu ich očkovania proti besnote. Práve líšky sú vo voľnej prírode hlavným hostiteľom tohto parazita a významne ovplyvňujú prenos infekcie na psy. Preto je monitorovanie líšok dôležitým ukazovateľom, ktorý predpovedá riziko epidémie, a poskytuje objektívnejší obraz o rozšírení infekcie na danom území. V populácii psov totiž tento obraz skresľuje používanie protiparazitárnych prípravkov na liečebné a preventívne účely. Najnovšie štúdie uvádzajú, že výskyt angiostrongylózy u líšok v Európe sa pohybuje v širokom rozmedzí od 1,8 % v Portugalsku až po vyše 48 % v Dánsku.
Parazit cestovateľ
Dospelé červy dosahujú dĺžku od 14 do 25 mm a žijú v pľúcnych cievach psov, líšok a iných psovitých šeliem. Samička parazita v nich nakladie vajíčka. Tie putujú do krvného systému, kde sa z nich vyliahnu larvy prvého štádia L1. Tieto larvy sa následne presúvajú do hltana, odkiaľ sa vykašľaním a prehltnutím dostávajú do tráviaceho systému. Hostiteľ ich vylučuje trusom do vonkajšieho prostredia, kde sa nimi nakazia medzihostitelia. Sú to rôzne druhy bezulitnatých aj ulitnatých slimákov. V ich organizme je pre vývin lariev optimálna teplota prostredia okolo 15 °C a larvy v ňom dosiahnu infekčné štádium L3. Pes sa môže nakaziť niekoľkými spôsobmi.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v júlovom vydaní časopisu Quark.
Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Mgr. Viktória Čabanová, Martina Miterpáková, DVM, PhD.
Parazitologický ústav SAV v Košiciach
Foto autorky
