Pri pohľade na chameleónov človeku napadne azda jediné – ich nevšedný vzhľad a správanie akoby boli viac výtvorom nejakého karikaturistu než dielom prírody. Slovenským vedcom sa najnovšie podarilo poodhaliť evolúciu týchto exotických plazov, a tak nazrieť aj do ich fascinujúceho sveta.
Chameleóny patria k najznámejším skupinám plazov. Ich bizarný vzhľad a neobvyklé správanie priťahujú pozornosť ľudí už oddávna. Počas svojej evolúcie chameleóny vytvorili množstvo rôznorodých a neopakovateľných podôb. V súčasnosti našu planétu obýva približne 160 druhov. Nájdeme medzi nimi aj priam trpasličie formy, akou je napríklad druh Brookesia minima, ktorý dosahuje maximálnu dĺžku 33 mm (samce dosahujú dĺžku sotva 28 mm a sú tak jedny z najmenších plazov na svete). Najväčším chameleónom vôbec je chameleón obrovský (Furcifer oustaleti) z Madagaskaru, ktorý môže byť dlhý až 80 cm. Mnoho druhov chameleónov vymiera následkom ľudskej činnosti ešte skôr, než sa ich podarí objaviť.
K najnovším poznatkom o tejto fascinujúcej skupine plazov prispeli i slovenskí vedci z Univerzity Komenského v Bratislave. Z vrstiev starých približne 20 miliónov rokov opísali jedného z najstarších druhov chameleónov na svete. Ide o unikátny nález – vôbec najstaršieho známeho chameleóna, ktorý má zachované aj kosti lebky, nie iba čeľuste. Chamaeleo andrusovi čiže chameleón Andrusovov – tak znie názov tohto, pre vedu nového živočícha. Druh dostal svoje meno na počesť slovenského geológa ruského pôvodu Dimitrija Andrusova, ktorý mal v 20. storočí najväčší podiel na rozvoji geologických vied na Slovensku.
Zvláštnosťou je, že tento relatívne menší druh vyhynutého chameleóna nemal vyvinutú lebečnú prilbicu (tzv. temenný hrebeň), typickú pre prevažnú väčšinu dnešných chameleónov. Prilbica slúži najmä na komunikáciu pri súbojoch samcov a je veľkou pýchou napríklad chameleóna jemenského (Chamaeleo calyptratus). Samce tohto druhu ju majú enormne vyvinutú a môže dosiahnuť výšku až 8 cm. S týmto druhom sa môžeme často stretnúť v predajniach zvierat, pretože je veľmi obľúbeným objektom teraristov. Nález z Čiech tak prináša nové svetlo do evolúcie týchto populárnych jašterov. Keby sme pozorovali mláďatá chameleónov po vyliahnutí, zistili by sme, že rovnako aj im lebečná prilbica chýba. Podobajú sa teda na svojho predka a prilbica sa im formuje až neskôr. Tento jav označujú vedci odborným termínom peramorfóza. Chameleón Andrusov tak dokazuje, že práve tento proces sa podieľal na vzniku jedného z ich najtypickejších znakov. Evolúcia tejto nevšednej skupiny plazov však začala pravdepodobne oveľa skôr, než dokladuje fosílny materiál. Najbližšími príbuznými chameleónov sú agamy. Kedy sa však presne v evolúcii tieto dve línie od seba oddelili, nie je ešte jasné. Pôvod chameleónov treba hľadať zrejme na Madagaskare, ktorý je domovom takmer polovice všetkých dnešných známych druhov.
V súčasnosti sú chameleóny rozšírené v tropických a subtropických častiach sveta. Okrem už spomínaného Madagaskaru sa stretneme s predstaviteľmi tejto skupiny predovšetkým v Afrike a v Juhovýchodnej Ázii. Chameleóny však žijú aj v Európe. Ide o reliktné populácie dvoch druhov – chameleóna obyčajného (Chamaeleo chamaeleon) a chameleóna afrického (Chamaeleo africanus), ktorých výskyt je obmedzený na južnú časť Európy. V dávnej minulosti sa však chameleóny rozšírili oveľa severnejšie a žili aj v strednej Európe. Pred 15 miliónmi rokmi žili dokonca na severe Nemecka. Výskyt tejto teplomilnej skupiny plazov v spomínanej oblasti zapríčinila oveľa teplejšia klíma, než aká panuje v týchto častiach Európy dnes. Klíma sa na našej planéte neustále vyvíja a mení. V strednej Európe bola priemerná ročná teplota na začiatku mladších treťohôr (asi pred 23 miliónmi rokov) okolo 15 °C so zrážkami viac ako 1 000 mm za rok. Takéto podmienky korešpondujú so subtropickou až tropickou klímou. V rovnakom období, keď v našich končinách žili najstaršie známe chameleóny, obývali tieto oblasti aj také exotické typy zvierat ako gekóny či krokodíly, z cicavcov napríklad vyhynuté druhy chobotnatcov (skupina v súčasnosti zahŕňa slony).
Každý tvor na našej planéte vrátane nás ľudí je výsledkom niekoľko miliónov, ba až miliárd rokov trvajúcej evolúcie a každý druh má svoju nevyčísliteľnú hodnotu. Chameleóny, ale aj ostatné plazy a iné organizmy, sú vo fosílnom zázname veľmi dôležitými indikátormi paleoprostredia a paleoklímy v danej oblasti. Z tohto dôvodu je práve paleontológia kľúčovou vednou disciplínou pre správne pochopenie toľko obávaných klimatických zmien. Znalosť histórie našej planéty môže byť významným ukazovateľom pre prognózu našej budúcnosti.
Mgr. Andrej Čerňanský
Katedra geológie a paleontológie
Univerzita Komenského
Kresba a foto autor
