Komárí sosák nie je schopný preniknúť cez grafénovú vrstvičku nanesenú na koži.
Komáre nám obrazne aj doslova pijú krv. Robia tak len samičky komárov, ktoré krv nasávajú ako zdroj bielkovín pre vývoj ich vajíčok. Na bodnutie komárom reaguje väčšina ľudí alergickou reakciou – opuchom, začervenaním, svrbením, ale aj ťažkým tzv. anafylaktickým šokom, ktorý môže viesť až k smrti. Spomenuté reakcie však nespôsobuje samotné bodnutie, ale proteíny v slinách komára, ktoré samička vpustí do krvného obehu. Tieto proteíny zabraňujú zrážaniu krvi počas jej nasávania. Okrem spôsobenia nepríjemnej alergie môžu komáre človeka infikovať množstvom závažných ochorení (najznámejším je malária). Odborníci preto dlhodobo hľadajú prostriedok, ako komára od obťažovania ľudí odradiť. V súčasnosti je na trhu množstvo odpudzovačov komárov a iného hmyzu. Najpoužívanejšou aktívnou zložkou týchto repelentov je dietyltoluamid (známy pod skratkou DEET) vyvinutý pre armádu USA. Ide však o jedovatú látku, a preto sa vedci na celom svete usilujú vyvinúť účinnejší a menej škodlivý repelent. Nedávno sa v americkom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences objavil článok o perspektívnom repelente, ktorý je skvelým príkladom toho, ako objav v jednej vednej oblasti môže nájsť uplatnenie v inej oblasti. Tím z Brownovej univerzity v štáte Rhode Island (USA) aplikoval priehľadnú vrstvičku (film) grafénových vločiek na kožu dobrovoľníkov, ktorí boli neskôr vystavení útoku komárov. Zistilo sa, že keď bola vrstvička suchá, pristálo na nej len veľmi málo komárov. To naznačuje, že grafén narušil schopnosť komárov cítiť kožu i pot. Niektoré komáre síce pristáli na ešte mokrej vrstvičke, ale keď sa pokúsili testovanú osobu bodnúť, ich cuciak nebol schopný preniknúť cez grafénovú vrstvičku. Terajšie spôsoby prípravy grafénových vločiek sú však veľmi nákladné a účinné grafénové repelenty proti komárom si tak skoro v obchodoch nekúpime.
Foto Pixabay
