Čajky patria k najinteligentnejším vtákom so zložitou sociálnou štruktúrou a komplexnou komunikáciou. Niektoré čajky dokonca vedia používať nástroje, mnohé žijú spoločne s ľuďmi. V rámci projektov pod záštitou UNESCO autor viedol pozorovania čajok vo Východnej Sibíri, ktoré prebiehalo od roku 1994.
Aj keď je čeľaď čajok známa od oligocénu (pred 34 až 23 miliónmi rokov), históriu rodu čajok môžeme sledovať k strednému miocénu, pred 15 až 20 miliónmi rokov. Najstaršie nálezy pochádzajú z atlantickej oblasti a trocha neskôr, v pliocéne sa rod rozšíril globálne po celej zemeguli. Napriek tomu je najvyššia rôznorodosť charakteristická pre severnú pologuľu. Rod Larus zahrňuje do 26 druhov s rôznou schopnosťou kríženia okolo Arktídy. Naše mláďa (Larus vegae) sa narodilo koncom júna ako prvé z troch vajíčok. Škrupinka bola ťažkou prekážkou, pretože mama pred znáškou jedávala mäkkýše, ktoré obsahujú vápnik, aby vajce bolo pevné. Inkubácia vo vajíčku trvala okolo mesiaca.
Slovo kvark, označujúce elementárnu časticu vo vesmíre, pôvodne znamená hlas čajky. (James Joyce, Finneganovo prebudenie)
Takmer ihneď po vykľuvaní bola maličká čajka schopná opustiť hniezdo a v priebehu dňa plávať. Maličkým zobáčikom kľuvala do farebnej škvrny na zobáku rodičov a dostávala za to jedlo. Čajky sú dravce a obľubujú ryby, raky a červy. Inak pojedajú i mršiny. Hniezdia na súši a zriedkavo lietajú ďaleko na otvorenom mori. Donedávna sa čajky považovali za príklad kruhového druhu. Druhy čajok vytvárajú kruh okolo severného pólu, pričom geograficky blízke druhy sa krížia, zatiaľ čo v Európe sa geograficky blízke druhy geneticky silne odlišujú a krížiť sa nemôžu. V roku 2004 však vedci dokázali, že aj rôzne druhy (alebo poddruhy) sa krížia v rôznej miere, nedbajúc na geografickú vzdialenosť.
– Ó vy, vážené, staré tiene,
ktoré sa v nočný čas nosíte
nad tým jazerom, uspite nás,
a nech sa nám prisní, čo bude
o dvesto tisíc rokov!
– O dvesto tisíc rokov nič nebude.
– Tak nech nám zobrazia toto nič.
(Anton Pavlovič Čechov, Čajka)
Hniezdo na skalnom útese naši rodičia postavili z tráv rastúcich priamo na mieste. Na rozdiel od všetkých známych vtákov bola kolónia hniezdiacich čajok takmer úplne potichu. Ticho prerušoval úzkostný krik len vtedy, keď sa objavilo nebezpečenstvo. V prípade morského ostrova je nebezpečenstvo jedno – človek. Na nás si čajky privykli a len keď sme sa dostali priamo k hniez dam, začali šumieť a útočiť. Vylietali do výšky 40 metrov a potom sa strmhlav spúšťali na nás, niekedy vypúšťajúc exkrementy. Okrem hlučného smiechu čajky ešte kričia, jačia a štekajú.
Ostatné vtáky a zvieratá neriskujú zoznámenie so všetkými výstražnými zvukovými prejavmi čajok, a tak sa snažia držať od kolónie odstup. Ide najmä o potápače, turpany, rôzne kulíky, no aj dravé sokoly a včelojedy. Nikdy sme nepozorovali v blízkosti čajok veľké tulene, ktorých je inak množstvo všade na okolí. Len k blízkym príbuzným rybárom sa z neznámych príčin správajú veľkodušne, hoci ony tiež jedia ryby, no pravdepodobne nie sú potravinovými konkurentmi. Okrem človeka čajky ohrozuje aj jeden dravec, ktorý riskuje ich útok.
Aj ostatné čajky pristáli,
ale žiadna z nich pritom nepohla
ani len pierkom. S rozprestretými
žiarivými krídlami zakrúžili vo vetre,
potom akosi zmenili zakrivenie peria
a presne v okamihu, keď sa dotkli
nohami zeme, zastali.
Bolo to nádherné sebaovládanie…
(Richard Bach, Čajka Jonathan Livingston)
Z viac ako 40 km vzdialeného pobrežia prilieta orliak morský. To je hádam jediný prípad, kedy sa celý kŕdeľ čajok premiestni od hniezda ďaleko na more. Radšej riskujú smrť jedného dospelého jedinca ako úhyn mladých. Orliak sa snaží vyletieť nad kŕdeľ, potom sa strmo spustí dole, urobí obrat a chytí čajku zospodu! Orliak, ktorý loví ryby a na korisť sa spúšťa zvrchu, odrazu robí manévre ako skúsený sokol. To, čo nasledovalo, nás však prekvapilo ešte viac. Čajky zaútočili a nakoniec docielili, že dravec korisť pustil, uletel a viac sa nevrátil.
Potravy je na mori v lete dostatok, a tak naše mláďa rástlo ako z vody. Držalo sa na súši a často vyzeralo dospelých. Ako dvadsaťdenné už spolu s rodičmi odchádzalo na more, kde ho kŕmili. O dva týždne na to robilo prvé letové pokusy – z nevysokých previsnutých skál sa spúšťalo na more. Naozaj lietať začalo až na jeseň, keď sa kŕdeľ zberal na zimoviská v Číne.
Na jar priletelo naspäť, no kým sa sfarbilo ako rodičia, prešli štyri roky. Vtedy naša čajka patrolovala pri zatmení slnka. Rodičia sú rovnako sfarbení, aj keď samček je trochu väčší. Rozpätie ich krídel môže presahovať jeden a pol metra a pripomínajú menšie albatrosy. Pri silnom vetre čajky lietali nad vlnami, v ktorých sa hrali malé tulene.
Kŕdeľ čajok má veľmi zložitú sociálnu štruktúru, obyčajne postavenú na fyzickej kondícii a veľkosti, s čím je spojená agresivita. Zaujímavé je, že jedno volanie zložitej komunikácie u jedného jedinca môže mať opačný význam ako to isté volanie u druhého jedinca. No to závisí aj od reči tela. Kooperácia sa prejavuje v hliadkovaní – v každom okamihu je vo vzduchu najmenej 5 čajok, pokrývajúc celé územie ostrova. Keď sa objaví nebezpečenstvo, čajka spúšťa výstražné volanie, na čo okamžite vzlietajú všetky dospelé jedince.
Dr. Peter Vršanský
Geologický ústav SAV
