Od polovice 19. storočia sa výskum interakcie svetla s kryštálmi opiera o prácu renomovaného matematika a fyzika Jamesa Clerka Maxwella. Jeho rovnice vyvinuté pred 160 rokmi pomohli teraz odhaliť, ako možno manipulovať kryštálmi, aby sa vytvorila charakteristická forma svetelnej vlny. Vedci z Edinburskej univerzity a z Pensylvánskej štátnej univerzity prišli na to, že svetlo interaguje s určitými prírodnými alebo umelými kryštálmi. Zistili, že Dyakonove-Voigtove povrchové vlny, skrátene DV vlny, vznikajú v špecifickej oblasti známej ako rozhranie, kde kryštály narážajú na iný materiál, napríklad na ropu alebo vodu. Vedci tvrdia, že tieto vlny môžu produkovať iba určité typy kryštálov, ktorých optické vlastnosti závisia od smeru svetla, čo cez ne prechádza. Vlny sa pohybujú jedným smerom a strácajú sa, keď sa vzdialia od rozhrania. Iné typy povrchových vĺn sa pohybujú vo viacerých smeroch a rýchlejšie sa rozpadajú. Vedci pomenovali povrchové vlny po dvoch významných fyzikoch – Michailovi Dyakonovovi a Woldemarovi Voigtovi. Podľa profesora Toma Mackaya z Edinburskej univerzity, ktorý viedol spoločný výskum, Dyakonove-Voigtove vlny predstavujú krok vpred v našom chápaní toho, ako svetlo interaguje s komplexnými materiálmi, a tak ponúkajú príležitosti pre celý rad technických pokrokov. Skúmané javy by mohli využiť napríklad pri zlepšovaní biosenzorov používaných na skríning vzoriek krvi či pri vývoji efektívnejších obvodov z optických vláken.
