Každý z vtákov môže prenášať na veľké vzdialenosti parazity a patogénne mikroorganizmy, z ktorých mnohé sú pôvodcami zoonóz prenosných na človeka.
Státisíce vtákov prekonávajú každý rok na jar a na jeseň obrovské vzdialenosti medzi klimaticky odlišnými oblasťami. Jarná migrácia vtákov je intenzívna približne v tom istom období, keď vrcholí sezónna aktivita kliešťov.
Nebezpečné borélie
Lymská borelióza je najčastejším kliešťami prenášaným ochorením na severnej pologuli, no v dôsledku globálnych klimatických zmien sa kliešte postupne rozširujú do ešte vyšších nadmorských výšok a severnejších oblastí Európy. Pôvodcom ochorenia sú borélie – baktérie patriace do skupiny Borrelia burgdorferi sensu lato (patrí tam asi 20 druhov). Náš najrozšírenejší kliešť – kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) slúži ako prenášač borélií medzi rezervoárovými (zdrojmi pôvodcov ochorenia) hostiteľmi v prírodných ohniskách. Človek sa ochorením nakazí väčšinou náhodne po pricicaní infikovaného kliešťa, keďže kliešte prirodzene cicajú na voľne žijúcej zveri, vtáky nevynímajúc.
Borélie podliehajú veľkej medzidruhovej aj vnútrodruhovej variabilite. Jednotlivé druhy vyvolávajú odlišné klinické prejavy a spájajú sa s rôznymi druhmi živočíchov predstavujúcich ich rezervoárových hostiteľov. Rozdielne druhy vtákov zohrávajú významnú úlohu v životnom cykle borélií, keďže sú schopné šíriť ich na veľké vzdialenosti. Na rozdiel od iných živočíchov sa dostávajú aj do mestských parkov a záhrad alebo na izolované ostrovy, čo je pre iných hostiteľov problematickejšie. Skúmanie vzťahu borélií a vtákov je preto významnou časťou štúdia epidemiológie lymskej boreliózy. S vtákmi je spájané rozširovanie druhu Borrelia garinii, ktorý je pôvodcom lymskej boreliózy so závažnými, prevažne neurologickými prejavmi. Borrelia valaisiana predstavuje ďalší druh rozširovaný vtákmi, jeho patogenita u ľudí však nebola potvrdená. Medzi typických vtáčích hostiteľov baktérií B. burgdorferi s.l. patria najmä spevavce, ale aj niektoré morské vtáky. Najvyššiu intenzitu zaklieštenia a tiež najväčší počet infikovaných kliešťov majú v Európe najmä spevavce z čeľade drozdovité (Turdidae) a muchárovité (Muscicapidae). Súvisí to pravdepodobne aj s ich ekológiou, keďže potravu si hľadajú na miestach bohatých na výskyt kliešťov, ako je zem a nízke vegetácie. Vtáky sú väčšinou infikované nedospelými kliešťami, teda larvami a nymfami, a len zriedkavo dospelými samicami.
Výsledky výskumu
V našom výskume sme sa zamerali na skúmanie úlohy vtákov v životnom cykle borélií. V spolupráci s ornitológmi z ornitologického stacionára Drienovec sa v rokoch 2017 a 2018 v lokalite Drienovská mokraď (Košický kraj) uskutočnilo desať odchytov vtákov a zber na nich cicajúcich kliešťov. Súbežne sme metódou vlajkovania zbierali kliešte z okolitej vegetácie. Kliešte sme zbierali v mesiacoch apríl, jún, júl, september, október a november. Spolu bolo odchytených a prezretých na výskyt kliešťov 1 228 vtákov patriacich do 58 druhov. Všetky zozbierané kliešte sme vyšetrili na prítomnosť borélií molekulárnymi metódami na Ústave zoológie SAV.
V roku 2017 bolo z 369 cicajúcich kliešťov pozitívnych na prítomnosť borélií 160 (43,36 %) kliešťov. V roku 2018 bolo 255 (36,48 %) zo 699 kliešťov infikovaných boréliami. Najviac kliešťov (až 547) cicalo krv v oboch rokoch na drozdovi čiernom (Turdus merula) a až 59,78 % z nich bolo infikovaných boréliami. Druhý najčastejší výskyt kliešťov (241) sme zaznamenali na červienke obyčajnej (Erithacus rubecula), ale iba 7,88 % kliešťov bolo infikovaných. Zaujímavý bol nález pri drozdovi plavom (Turdus philomelos), na ktorom sme našli len 85 kliešťov, no až 48 z nich bolo infikovaných. Pri ostatných druhoch vtákov sme nazbierali menej ako 65 kliešťov na druh v oboch rokoch. Na základe genetických analýz sme potvrdili, že v celom súbore získanom počas rokov 2017 a 2018 dominoval v infikovaných kliešťoch neuroinvazívny druh B. garinii a nepatogénny druh B. valaisiana. Pri bližšej charakterizácii baktérií metódou sekvenovania DNA (MLST – multilokusová sekvenčná typizácia) sme však zistili, že kliešte cicajúce na vtákoch boli nakazené rôznymi sekvenčnými typmi baktérií B. garinii, pričom v niektorých prípadoch aj viacerými typmi súčasne. Okrem siedmich známych typov vyvolávajúcich neuroboreliózu u ľudí sme odhalili aj tri nové, doteraz nepoznané typy. Na základe našich výsledkov usudzujeme, že vtáky majú pravdepodobne významnejší vplyv na mieru variability borélií – vrátane patogénnych druhov –, ako sa usudzuje. Drozd čierny, drozd plavý a červienka obyčajná sú pravdepodobne najdôležitejšími rezervoármi B. garinii na našom území.
Zuzana Mtierová, Radovan Václav, Veronika Tarageľová (aj foto), Yulia Didyk, Barbara Mangová, Markéta Derdáková
Ústav zoológie SAV v bratislave
Práca bola financovaná projektom APVV 16-0463 Ekológia hostiteľskej špecifickosti vektormi prenášaných parazitov.
