Nájdeme ju vo Veľkej hmlovine v Andromede. Tú na jeseň vidíme takmer kolmo nad našimi hlavami ako jasný, hmlistý podlhovastý obláčik. Je najbližšou veľkou galaxiou a zároveň aj najvzdialenejším vesmírnym objektom, viditeľný voľným okom.
Ktorá zo všetkých ďalekohľadmi zaznamenaných hviezd je najslávnejšia? Kandidátov je habadej. Niekto môže tvrdiť, že je to objav podvojnosti (dvojhviezdnosti) Mizara, prostrednej hviezdy v oji Veľkého voza, čo azda odhalil už Galileo Galilei v roku 1617. Alebo je to snáď supernova SN 1987A, prvá blízka hviezda, ktorá v modernej ére zničila sama seba? Historici astronómie by určite ukázali na slabučkú hviezdu 19. magnitúdy v Hmlovine v Andromede označenej M31 (v skutočnosti ide, samozrejme, o galaxiu, hmlovina je len historický názov).
Hubblova premenná hviezda číslo 1
Edwin Hubble bol prvý, ktorý sledoval túto hviezdu na platni získanej 45-minútovou expozíciou urobenou 6. októbra 1923 pomocou 100-palcového (2,54-metrového) Hookerovho ďalekohľadu na Mount Wilsone.
Tri hviezdy označil písmenom N, mysliac si, že ide o novy. Neskôr porovnal túto platňu so staršími expozíciami a zistil, že jedna z týchto hviezd bola v skutočnosti premenná hviezda. Tak preškrtol N a vzrušene ju označil VAR!. Veľký astronóm si ihneď uvedomil význam tohto zistenia: bola to pulzujúca premenná hviezda – cefeida – hviezda, ktorej rytmické niekoľkotýždňové pulzácie sú tesne spojené s jej vlastnou svietivosťou. Keďže vďaka tomuto poznal skutočnú svietivosť hviezdy, Hubble rýchlo vypočítal, že M31 musí ležať v neuveriteľnej vzdialenosti 1 milión svetelných rokov od Zeme – príliš ďaleko na to, aby bola súčasťou Mliečnej cesty. Moderné merania posúvajú vzdialenosť galaxie M31 do vzdialenosti 2,5 milióna svetelných rokov, ale Hubble bol rozhodne prvý, ktorý sa aspoň priblížil k správnemu výsledku a objavil prvú hviezdu mimo Mliečnej cesty. Zmenilo sa tak naše vnímanie vesmíru. David Soderblom (Space Telescope Science Institute) poznamenáva, že táto hviezda, teraz známa ako Hubble Variable Number 1 (Hubblova premenná hviezda číslo 1), alebo jednoducho V1, patrí k najdôležitejším objektom v histórii kozmológie.
Nové pozorovania po 87 rokoch
Astronaut a astronóm John Grunsfeld nabádal astronómov, aby sa po 87 rokoch rozhodli použiť Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) na znovupozorovanie tejto premennej hviezdy. V tom čase neboli známe jej žiadne moderné pozorovania, a tak Arne Henden (riaditeľ AAVSO – Americkej asociácie pozorovateľov premenných hviezd) viedol najskôr tím astronómov amatérov, ktorí ju sledovali od júla do decembra 2010. Dnes môžeme zopakovať to, čo Hubble urobil 100-palcovým ďalekohľadom v roku 1923 pomocou 14-palcového (asi 35 cm) ďalekohľadu a 20-minútovej expozície, poznamenáva Henden. Amatérske pozorovania spresnili periódu svetelných zmien tejto premennej hviezdy na 31,415 dňa, čo umožnilo astronómom pracujúcim s HST načasovať snímkovanie hviezdy tak, aby ju zachytili v čase, keď je najjasnejšia a keď najslabšia. Potom pomocou snímok z prístroja Wide Field Camera 3 na HST z decembra 2010 a januára 2011 urobili astronómovia animáciu zmien jasnosti tejto slávnej premennej hviezdy v Galaxii v Andromede.
RNDr. Zdeněk Komárek
