Živé a mŕtve šváby reagujú rôzne na magnetické pole, pizza z Talianska môže predĺžiť život, bankovky rumunských peňazí sú plné baktérií a ľavý a pravý mužský semenník nemajú rovnakú teplotu. To sú príklady vedeckých výsledkov, za ktoré ich autori získali Ig Nobelove ceny.
Život svetovej vedeckej komunity v jesenných mesiacoch spestrujú dve udalosti, pričom tá septembrová je – snáď to možno tak zhodnotiť – menej významná než tá októbrová. Obidve udalosti spája to, že predstavujú ocenenie práce vedca či vedeckého kolektívu, ale aj to, že majú vo svojom názve meno Nobel. Tou októbrovou udalosťou je udeľovanie Nobelových cien. Pred nimi sa od septembra 1991 udeľujú aj Ig Nobelove ceny.
Len desať kategórií
O udeľovanie Ig Nobelových cien sa pričinil najmä Mark Abrahams, redaktor a spoluzakladateľ časopisu Annals of Improbable Research čiže Kronika podivného výskumu. Pôvodne sa Ig Nobelova cena udeľovala za objavy, ktoré nemôžu alebo by nemali byť opakované. V súčasnosti sa ocenenie udeľuje za také vedecké výsledky, ktoré ľudí najprv rozosmejú a potom ich nútia zamyslieť sa. Ceny sa udeľujú v desiatich nie pevne definovaných kategóriách, ktoré odrážajú hlavnú tému tej-ktorej ocenenej práce. Prestíž týmto oceneniam dodáva aj to, že ceremoniál ich odovzdávania sa uskutočňuje v aule prestížnej Harvardovej univerzity, a to za prítomnosti niekoľkých nositeľov skutočných Nobelových cien. Tohtoročné odovzdávanie sa udialo 12. septembra, pričom podujatie malo – v súlade s tradíciou – v podstate nelogický, ale zato vtipný názov 29. prvý výročný ceremoniál Ig Nobelovej ceny. Spomeňme teraz stručne vedecké výsledky, ocenené tohtoročnými Ig Nobelovými cenami – snáď sa nad nimi pousmejete a možno aj zamyslíte.
Tri ceny za medicínu
Cena za medicínu by mala potešiť všetkých milovníkov pizze. Dostal ju taliansko-holandský tím za experimentálny dôkaz toho, že konzumácia pizze môže viesť k zníženiu rizika vzniku rakoviny a infarktu myokardu, a tým v podstate aj k predĺženiu života. Testované osoby sa určite s radosťou podieľali na tomto výskume. Našinci, ktorí pizzu obľubujú, by sa však zo záverov tohto výskumu nemali hneď tešiť.
K znižovaniu spomenutých zdravotných rizík dochádza len vtedy, keď je pizza vyrobená aj zjedená v Taliansku. Americký vedecký tím dostal cenu za originálny výskum, ktorý overoval možnosť uplatniť pomerne novú metódu výcviku psov či iných domácich zvierat v oblasti zlepšovania zručností chirurgov pri vykonávaní ortopedických operácií. Spomenutá metóda, nazývaná v kynologickom slangu klikerová (či klikrová) metóda, spočíva v pozitívnom upevňovaní želaného správania sa psa. Majiteľ ocení požadované správanie zvieraťa zvukovým kliknutím, na ktoré sa používa jednoduchý prístroj, nazvaný kliker (z anglického slova click). Ocenený tím prišiel na to, že študenti medicíny, trénovaní klikacou metódou v dvoch ortopedických operačných zručnostiach, pracujú presnejšie – aj keď pomalšie – ako skupina vyučovaná demonštračným prístupom. Výskum, ktorý získal cenu za anatómiu, sa týka intímnej časti mužského tela a istým spôsobom je doplnením výsledkov predchádzajúcich výskumov. Tie viedli k zisteniam, že jeden z dvoch semenníkov muža je väčší ako ten druhý a že jeden z nich visí nižšie. Dvojica francúzskych vedcov doplnila tieto poznatky o zistenie, že semenníky nemajú rovnakú teplotu – jeden je teplejší než druhý. Do tohto prieskumu zahrnuli vedci dobrovoľníkov z radov francúzskych poštárov a vodičov autobusov, ktorým merali teplotu semenníkov v čase, keď boli oblečení i nahí. Výsledky tohto výskumu by mohli prispieť k lepšiemu poznaniu faktorov negatívne ovplyvňujúcich mužskú plodnosť.
Rado Mlýnek
Foto youtube.com/Improbable Research
