Otázka Zuzany Jančovičovej z Bratislavy.
Psychológovia a neurobiológovia uskutočnili nedávno objav, ktorý v novom svetle vysvetľuje podstatu prijímaných ekonomických rozhodnutí. Ukazuje sa, že sklon riskovať pri investovaní závisí od aktivity určitých častí mozgovej kôry.
Hlavnou oblasťou výskumu neuroekonómie je proces rozhodovania sa z hľadiska psychológie, čo platí pre spotrebiteľa, stratéga podniku aj pre národohospodára.
Psychológia správania
Zistilo sa, že ľudia, ktorí majú aktívnejšie emocionálne časti mozgu, viac hrávajú hazardné hry, radi nakupujú na úver, čo je pre nich v konečnom dôsledku oveľa drahšie, a úspory vyčlenené na dôchodok často utrácajú na rizikové investície. Niektorí vedci si myslia, že ak sa podarí syntetizovať liek, ktorý by dokázal zmeniť chémiu mozgovej kôry, bude možné regulovať procesy impulzívneho prijímania rozhodnutí. Zatiaľ takéto medikamenty nemáme. Preto je pri ekonomických rozhodnutiach dôležité vyznať sa aj v motívoch svojho vlastného správania. Psychológia je dôležitým faktorom, ktorý môže spôsobiť bankrot investora, ale aj jeho zbohatnutie. Myslí si to finančný analytik Jason Zweig a v knihe Vaše peniaze a váš mozog: ako nová veda neuroekonómia z vás môže urobiť bohatého, ponúka pre investorov niektoré poznatky z neuroekonómie.
O peniazoch a o spravodlivosti
V rámci experimentov na Princetonskej univerzite ponúkali dvom ľuďom možnosť rozdeliť si peniaze. Išlo o desať dolárov. Jeden z účastníkov určoval pomer, akým si rozdelia peniaze. Druhý mal rozhodnúť, či navrhovaný pomer rozdelenia prijme. Keď návrh prijal, obaja dostali svoj podiel. Ak ho neprijal, nikto nič nedostal. Všetky návrhy, v ktorých sa ponúklo menej ako dva doláre sa zamietli. Ľudia si radšej nevzali malú sumu preto, aby druhý účastník hry nemal tučný zárobok. Najčastejšia ponuka prvej osoby bola päť dolárov pre seba a päť dolárov druhej osobe. Účastníci experimentu si teda nevyberali výsledok, ktorý by ich ekonomicky uspokojil, ale výsledok, ktorý uspokojil ich pocit spravodlivosti. Ukázalo sa, že nespravodlivé návrhy aktivovali tie časti mozgovej kôry, ktoré sú spojené s emóciami. Racionálny úsudok podporuje u druhej osoby prijať akýkoľvek návrh, ale ak je návrh príliš nespravodlivý, ozývajú sa časti mozgu spojené s negatívnymi emóciami.
Neuroekonómia je prienikom ekonómie, neurobiológie a psychológie. Jej základným cieľom je skúmanie a vysvetľovanie výberu alebo prijímania ekonomických rozhodnutí v súvislosti s ich rizikom a očakávaným výnosom. Metodológia neuroekonómie pozostáva z laboratórnych pokusov skúmajúcich ekonomické správanie sa ľudí so súčasným skúmaním mozgu.
Myslíme šablónovite
Ľudský mozog si zvykol pracovať šablónovite. Napríklad, ak sa zhodou pozitívnych okolností opakujú udalosti, ktoré investorovi prinášajú peniaze, do krvi sa dostáva hormón dopamín, ktorý vyvoláva pozitívnu reakciu mozgu na tieto udalosti. Ak pri investovaní podľa odporúčania nejakého analytika dosiahnete zisk a budete v budúcnosti počuť toho istého analytika, ovplyvní vás dopamín. Potom opäť urobíte to, čo odporúča, často len preto, lebo na vás pôsobí dopamín a máte dobrú náladu. Stotožníte sa s ilúziou, že jeho predpoveď znova vyjde, dokonca aj vtedy, keď existuje objektívna príčina, že sa tak nestane.
Väzba na čísla
Mozog má jednu zvláštnosť – väzbu na čísla, porovnávanie nových čísel s predchádzajúcimi. Tento trik využívajú mnohí realitní agenti. Potenciálnemu kupujúcemu najprv ukazujú najdrahšiu nehnuteľnosť, aby sa mu tie ďalšie nezdali drahé. Úspešný americký investor Warren Buffett odporúča analyzovať príťažlivosť investícií bez toho, aby ste poznali cenu. Keď vidíte cenu, automaticky sa dostávate pod jej vplyv, hovorí Buffett.
Mgr. Vladimír Bačišin, PhD.
Paneurópska vysoká škola Bratislava
Foto Pixabay
