V ročnom cykle života operencov predstavuje zima najťažšie obdobie. Zo stálych vtáčích druhov, ktoré neopúšťajú svoje domovy u nás, si pani Zima vyberá každoročne krutú daň. Napríklad z dvanástich sýkorčích mláďat nástrahy prvej zimy prežije len jedno-dve!
Aj z inak otužilého tetrova hlucháňa, mimochodom pamätníka doby ľadovej, sa nasledujúcej jari z početného potomstva dožije každý desiaty jedinec. Podobne aj z ostatných stálych vtáčích druhov prežije zimné mesiace len malé percento populácie z leta a jesene. Pre operencov je krajne nepriaznivé počasie keď dážď a hmla pri teplote okolo nuly namŕzajú na stromy a kríky, ktoré napokon po kryje tenká škrupina ľadu alebo inovať. Táto ľadová vrstvička potom zamedzí prístup väčšine vtákov k zdroju potravy. Drobné druhy lesného vtáctva, najmä sýkorky, mlynárky, kôrovníky, brhlíky, ale aj najmenšie európske vtáčiky – králičky zlatohlavé (hmotnosti len päť gramov) si totiž hľadajú poživeň prevažne pod šupinkami kôry, v rôznych chorobných tvaroch konárov, vetvičiek a v ihličí. Keď však poveternostné pomery zahalia lesy do napohľad rozprávkovej inovaťovej a ľadovej okrasy, väčšina operencov hladuje, lebo nemá taký silný zobák ako napríklad ďatle, ktoré ľadový pláštik na kmeni stromu rozďobú a dostanú sa tak k poživni.
Prečkať kruté zimné dni aspoň niektorým operencom môže pomôcť človek tým, že vybuduje pre ne kŕmidlá v prírode, parkoch či dokonca na balkónoch činžiakov. Vrabce, ktorých stavy v porovnaní s minulosťou, keď doslova každý dvor gazdu kolonizovala početná vrabčia rodina, podozrivo poklesli, bývajú prvými a stálymi hodovníkmi v kŕmidlách. Keď operencom ponúkneme slnečnicové semienko či zopár jadierok z vlašských alebo lieskových orechov, nemusíme sa obávať, že ich ohrdnú. Ak nechceme kupovať slnečnicové semienka, môžeme si v prírode nazbierať napríklad semienka buka – bukvice, ktoré chutia mnohým operencom. Jadierka z lieskových orieškov patria k žiadanej pochúťke početnej zimnej vtáčej pospolitosti. Liesky, žiaľ, tiež nerodia bohato každý rok, a tak plody tohto kríka si môžeme nazbierať len v rokoch plodnosti. Orešnice a sojky však túto potravu tak obľubujú, že ak im ju ponúkneme v kŕmidle, návšteva týchto dvoch sesterníc na hostine je zaručená. Na sušenom ovocí (jablká, hrušky, slivky, hrozno) si pochutnajú najmä drozdy. Sýkorky a ďatle neodmietnu ani nesolený loj. Pre väčšinu vtáčat je však nevhodné sypať do kŕmidiel omrvinky z pečiva alebo im ponúknuť solenú slaninu či zvyšky prepálenej masti a oleja. Takáto potrava by mohla spôsobiť vtákom zažívacie ťažkosti, prípadne zapríčiniť až ich uhynutie.
Záhradné kŕmidlo umiestňujeme v blízkosti stromčekov či kríkov, aby operence mali pocit bezpečia pri kŕmení a v prípade nebezpečenstva mohli sa čo najskôr ukryť vo vhodnom prostredí. K okoliu kŕmidla sa rady sťahujú prirodzení predátori vtákov – mačka domáca, kuna skalná, jastrab veľký a jastrab krahulec. Tieto dravce si každý deň môžu vziať určitú daň v podobe ulovených vtákov. Keď nejaký hodovník spozoruje nablízku krahulca, vydá varovný signál a všetci účastníci hostiny hľadajú najbližší úkryt, aby si uchovali holé životy. Potravu ponúkame vtákom v kŕmidlách, ktoré by ju mali chrániť pred dažďom a snehom. Nemusia to byť žiadne stolárske, či priam umelecké výtvory, avšak dôležitou podmienkou je, aby uchovávali potravu v suchu. Pre sýkorky, brhlíky, kôrovníky a ďatle, ktoré sú špičkovými akrobatmi, schopnými vešať sa na ponúknutú potravu v najrozmanitejších pózach, môžeme namiešať do umelých či hlinených kvetináčov zmes orechov, slnečnicových semienok zaliatych do tuku. Na odľahlejšie miesta (les, chalupa), kde nemáme možnosť chodiť každý deň, dáme samonásypné kŕmidlá so zásobníkmi.
Ak chceme, aby sa vtáky naučili pravidelne navštevovať naše kŕmidlo, musíme začať s prikrmovaním zavčasu v jeseni (polovica októbra) a neotáľať až do príchodu tvrdej zimy. Mnohí ľudia majú vžitý mylný názor, že operencom stačí ponúkať potravu až vtedy, keď sneh a mráz zamedzia týmto tvorom prístup k ich prirodzenej potrave. Vtedy je však naozaj už neskoro začínať s prikrmovaním, keď lačné operence nie sú navyknuté navštevovať kŕmidlo.
Operence si informáciu o potrave ponúknutej v kŕmidle rýchlo medzi sebou odovzdávajú, a tak vtáčia rodina hodujúca v kŕmidle sa deň čo deň viac a viac rozrastá nielen počtom jedincov, ale aj druhov. Keď začneme na nejakom mieste operence prikrmovať, mali by sme s týmto ekologickým počinom pokračovať bez prestávky až do neskorej jari. S nástupom jari so zlepšujúcou sa potravovou ponukou v prírode vtáky postupne znižujú frekvenciu návštev v kŕmidle a dávajú prednosť prirodzenej potrave. Keď sa jar definitívne usadí v zátišiach našej prírody a návrat zimy už nehrozí (koniec apríla), môžeme kŕmidlo vyčistiť a odložiť.
Ing. Miroslav Saniga, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory
