Najmä v dôsledku znečistenia ovzdušia dochádza predovšetkým nad Arktídou a Antarktídou k prudkému zníženiu koncentrácie ozónu v stratosfére, čo sa označuje ako ozónová diera. Jej veľkosť kolíše – zvyčajne sa tvorí každý rok v auguste, pričom vrchol dosahuje v októbri, aby sa napokon uzavrela na konci novembra alebo decembra. Prognózy Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS), ktorá využíva merania celkového ozónu z misie Copernicus Sentinel-5P, predpovedali, že tohtoročná ozónová diera sa nielenže uzavrie skôr ako obvykle, ale je tiež najmenšia za posledných 30 rokov. Maximálny rozsah ozónovej diery v tomto roku bol okolo 10 miliónov štvorcových kilometrov, čo je menej ako polovica veľkosti, ktorú ozónová diera zvyčajne dosiahla v posledných desaťročiach. Vďaka tomu je jednou z najmenších ozónových dier od 80. rokov, uviedol Antje Inness z CAMS. Vedúci misie ESA pre Copernicus Sentinel-5P Claus Zehner poznamenal: Túto rekordne malú veľkosť a čas trvania ozónovej diery počas roku 2019 spôsobilo otepľovanie stratosféry nad južným pólom. Je však dôležité si uvedomiť, že ide o neobvyklú udalosť a nenaznačuje to, že sa globálne obnovovanie ozónu zrýchľuje. Veľké výkyvy polárnych vírov a teploty v stratosfére vedú k rôznym veľkostiam ozónovej diery. Tento rok teplejšia polárna stratosféra spôsobila spomalenie veterných polí okolo južného pólu alebo polárneho víru a znížila tvorbu polárnych stratosférických oblakov, ktoré umožňujú chemické procesy vedúce k strate ozónu.
