Od Isaaca Newtona, ktorý rozložil svetlo pomocou skleného hranola, vieme, že biela nie je farbou medzi inými farbami, ale je zmesou celého farebného spektra. Ako to je s bielou farbou v prírode?
Biela vo všeobecnosti nie je skutočnou farbou. Farba je vyvolaná vlastnosť svetla. Farebnosť je daná schopnosťou predmetov odrážať svetlo, ktoré na ne dopadá. V teórii farieb je čierna absencia všetkých farieb, pretože je to absencia svetla, a biela je prítomnosť všetkých farieb. Preto sa biela farba považuje aj za dokonalú farbu.
Psychológia farby
Z psychologického hľadiska predstavuje biela farba začiatok. Evokuje pocit čistoty a poriadku. Vyvoláva tiež pocit sterility a perfekcionizmu. Symbolizuje vysoké hodnoty a ideály. Často je to mier, ktorého symbolom je biela vlajka alebo biela holubica. Je výrazom uvoľnenia, úteku, oslobodenia sa od všetkého, čo sa javí ako prekážka. Predstavuje absolútnu slobodu pre všetky možnosti, čistý stôl, nepopísanú stránku. Je farbou snehu a ľadovcov – typickou farbou zimného obdobia. Zo všetkých farieb má biela najväčšiu schopnosť odrážať svetlo, preto jej použitie na väčšej ploche môže mať negatívny vplyv na zrak. Biela rozťahuje priestor, čo je dané jej jasnosťou. Medzi ostatnými farbami zohráva neutralizujúcu úlohu.
Najvyššia odrazivosť
Existujú dva spôsoby, ako produkovať farbu – sčítacia a odčítacia. Odčítacia metóda začína svetlom (bielym) a vytvára farby odčítaním svetla rôznych vlnových dĺžok pridaním pigmentov, ktoré absorbujú svetlo. Sčítacia metóda začína absenciou akéhokoľvek svetla (čiernou farbou) a vytvára farby pridávaním svetla rôznych vlnových dĺžok. Biela odráža všetky vlnové dĺžky rozptýlene – odrážajúce lúče idú rôznymi smermi. Striebro, napríklad zrkadlo, odráža všetky spektrálne vlnové dĺžky zrkadlovito a odrazené lúče sa usporiadajú súmerne. Odraz všetkých vlnových dĺžok možno vysvetliť teóriou zväzkov, ktorá predpokladá, že prekrývajúce sa úrovne energie tvoria zväzky. V kovových látkach (strieborná, biela farba) sa prázdne vodivé pásy môžu prekrývať s väzbovými zväzkami obsahujúcimi elektróny. Elektróny určitých atómov sú schopné prejsť do vyššej úrovne s malou alebo žiadnou dodatočnou energiou. Vonkajšie elektróny sú voľné a pripravené pohybovať sa v závislosti od elektrického poľa. Najvyššia úroveň energie obsadená elektrónmi sa nazýva Fermiho energia alebo Fermiho úroveň. Nad touto úrovňou sú energetické úrovne prázdne a môžu prijímať excitované elektróny. Povrch kovu môže absorbovať všetky vlnové dĺžky dopadajúceho svetla a excitované elektróny tak skočia na vyššiu neobsadenú úroveň energie. Tieto elektróny môžu po krátkom čase rovnako ľahko klesnúť na pôvodnú úroveň energie a vyžarujú fotón svetla tej istej vlnovej dĺžky.
RNDr. Michala Havrlentová, PhD.
NPPC-VÚRV v Piešťanoch, UCM v Trnave
