Minulý mesiac sme si pripomenuli 90. výročie úmrtia svetoznámeho španielskeho – katalánskeho architekta Antonia Gaudího. Jeho práce sú neprehliadnuteľné a bohaté na dizajnérske, technologické a architektonické inovácie
Gaudí, celým menom Antoni Gaudí i Cornet,je častou témou mnohých štúdií a publikácií vďaka svojej neuveriteľnej tvorivosti, fantázii, vedomostiam, usilovnosti, pracovitosti či poznaniu materiálov. V jeho dedičstve nájdeme okrem dych vyrážajúcich architektonických objektov a pozoruhodného nábytku aj zaujímavé technologické postupy či inovatívne riešenia. Takmer všetky vychádzajú z pozorovania prírody.
Trpezlivý pozorovateľ a zručný remeselník
Malý Antonio býval často chorľavý. Kvôli záchvatom reumy nemohol behávať s deťmi po lúke, a tak len sedával v záhrade alebo v otcovej dielni a pozorne sledoval všetko okolo seba. Očarila ho najmä príroda. Z týchto mnohohodinových detailných pozorovaní vznikali neskôr bizarné a unikátne stavby s úžasnými maličkosťami. V škole Antonio vynikal v geometrii a aritmetike, a tak si po absolvovaní strednej školy vybral štúdium architektúry.
Príroda je najlepšou učiteľkou. V Gaudího práci nachádzame rastlinné i živočíšne prvky, ale tiež vlnenie mora či vietor.
Ako syn kotlára, kováča medi, mal značné remeselné zručnosti, ktoré si ešte počas štúdia obohacoval praxou v sklárskych, tesárskych či zámočníckych dielňach. Vtedy ešte asi ani netušil, že sa mu tieto vedomosti zídu, hoci už aj počas vysokoškolskej praxe vytváral trojrozmerné umenie, zachytávajúc tvary predmetov v priestore.
Učiteľka príroda
Organická architektúra, ako smer inšpirovaný prírodou rovnako ako biomimetika, je typická pre Gaudího secesný architektonický štýl, keďže sám vyhlasoval, že príroda je jeho najlepšou učiteľkou. V jeho práci nachádzame rastlinné i živočíšne prvky, ale tiež vlnenie mora či vietor. Neuspokojoval sa s obyčajným napodobňovaním prírody, ako to robili rôzni architekti modernizmu, on napodobňoval aj vnútornú stavbu, štruktúru jednotlivých prvkov.
Vynálezca a inovátor
Medzi Gaudího vynálezy patrí napríklad reťazový či parabolický oblúk. Vzniká tak, že sa reťaz nechá visieť zavesená za svoje dva konce alebo sa na šnúrky zavesia vrecúška s pieskom. Vrecúška s rozličnou hmotnosťou natiahnu reťaz podľa toho, aké zaťaženie by mali budúce stĺpy niesť. Výsledok tohto experimentu vidno naspodu v zrkadle pod modelom alebo naopak, nad modelom, kde sa odráža ako skutočný tvar plánovanej budovy. Gravitáciou vzniknutý oblúk má menšie prehnutie, než má lomený gotický oblúk, a väčšie než polkruhový oblúk.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v júlovom vydaní časopisu Quark.
Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Jana Matejíčková
Foto autorka
