V súčasnosti je známych asi 4 700 minerálov. Väčšina z nich sú anorganické látky. Ich zloženie možno vyjadriť chemickým vzorcom a podľa zaužívaných pravidiel chemického názvoslovia im možno priradiť aj príslušný názov.
Na rozdiel od chemických názvov, ktoré hovoria o kvalitatívnom a kvantitatívnom zložení minerálov, ich tradičné názvy takúto informáciu neposkytujú. Je to dané tým, že tieto názvy sa tvorili a tvoria úplne iným spôsobom. Najstaršie názvy minerálov vznikli už dávno pred začiatkom nášho letopočtu a najnovšie sa zasa objavili ešte len prednedávnom. Znamená to, že sa nemohol nikdy vytvoriť nejaký jednotný koncept na ich tvorbu. História vzniku názvov minerálov je mimoriadne zaujímavá, pretože bezprostredne súvisí s históriou vývoja ľudstva a neskôr aj so vznikom prírodných vied.
Prevažnú časť názvov minerálov možno rozdeliť do troch hlavných skupín. Prvú skupinu tvoria názvy vyjadrujúce nejakú vlastnosť minerálu, napr. farbu alebo tvar kryštálov. Druhú skupinu tvoria názvy geografické, teda také, ktoré sú odvodené od nejakého názvu miesta, mesta, pohoria alebo inej lokality, a poslednú veľkú skupinu tvoria názvy odvodené od mien ľudí. Práve tieto názvy poskytujú asi najlepšiu exkurziu do histórie geológie, mineralógie a chémie. V tomto článku však budeme hlavnú pozornosť venovať iba prvým dvom skupinám názvov.
Názvy farebné
Všeobecný odkaz na farebnosť (grécky chróma) majú minerály chromit alebo rodochrozit. V prvom prípade je síce názov vytvorený z mena prvku chrómu, avšak je odvodený práve od farby. Najnevýraznejšiu – bielu farbu – majú názvy kremičitanov albitu (z latinského albus) a leucitu (z gréckeho leuko). Mnoho názvov poukazuje na zelenú farbu minerálov, gréckymi výrazmi chloros (khlōros) a glaukos. K týmto minerálom patrí chlorargyrit, ílový minerál chlorit, klinochlór, pyrochlór, glaukofán a glaukonit. Modrú farbu označuje názov azuritu a lazuritu, ktoré pochádzajú z pôvodne perzského výrazu, ako aj názov kyanitu podľa gréckeho kyáneos značiaceho tmavomodrý. Erytrit je zasa červený minerál (z gréckeho erythrós). Do súboru týchto názvov patrí aj auripigment, ktorý v preklade značí zlatý pigment. Zaujímavý je starý ľudový názov pestrofarebnej medenej rudy bornitu, ktorý ho označoval ako minerál pávieho chvosta. S optickými vlastnosťami súvisí aj názov krásneho modrozeleného dioptasu. Jeho názov je odvodený z gréckych slov dia – cez a optazein – vidieť. Toto meno má zaslúžene, pretože dioptas je naozaj neobvykle priezračný minerál.
Niektoré názvy minerálov vyjadrujú farbu sprostredkovane. Napríklad akvamarín je modrá varieta obvykle zeleného berylu. Názov pochádza z latinského aqua marina (voda mora). Celestín má názov z gréckeho coelestis – nebeský a hodí sa skôr k modrej variete tohto najčastejšie bezfarebného alebo bieleho minerálu. Biely alebo sivý nefelín má takmer meteorologický názov, pretože grécke nephos znamená oblak. Názov súvisí s matným a škvrnitým vzhľadom minerálu, ktorý nadobúda po styku s kyselinami. K ľadovým kameňom patria bezfarebné alebo biele minerály kryolit (z gréckeho kryos – mráz) a chabazit (grécke chabazios alebo chalazios značia ľadovec v zmysle ľadových krúp).
Chabazit patrí do skupiny vriacich kameňov – zeolitov. Heliodor, žltá odroda berylu, má názov od gréckeho helios – slnko. Rastlinné názvy minerálov obvykle tiež poukazujú na ich farbu. Napríklad zelený olivín dostal meno podľa olív alebo olivovníka. Skupinový názov minerálov granáty je pravdepodobne odvodený od granátového jablka. Jeho semienka svojou červenou farbou skutočne pripomínajú kryštály niektorých typov granátov. Jeden z granátov grosulár sa vyskytuje v rôznych farbách; podľa zelenej dostal meno z latinského grossularia – egreš. Zelený minerál malachit je nazvaný podľa rastliny slez (grécky maláche). Pri výbere názvu zohrala úlohu jednak farba, ale aj rastlinný habitus minerálu.
Za zmienku stoja aj zvieracie názvy minerálov. Patrí k nim serpentín, čo je názov pre skupinu vláknitých a platničkových kremičitanov tvoriacich kompaktné horniny bielej, sivej alebo zelenej farby. Názov serpentín je odvodený z pôvodne latinského výrazu serpere (plaziť sa), ktorý však prešiel do anglického serpent značiaceho had. Názov súvisí s typickými zelenými škvrnami horniny obsahujúcej tieto minerály. Sépiolit obvykle bledošedý alebo krémový ílový minerál, má meno od gréckeho mena sépie (sepia). Nakoniec sú tu dva krvavé minerály hematit a cinabarit. Prvý je odvodený z gréckeho haima – krv alebo haimatitis – krvavočervený; starší slovenský názov krveľ má podobný charakter. Názov cinabaritu pochádza z arabských a perzských výrazov značiacich dračiu krv. Starší slovenský názov rumelka poukazoval tiež na typickú ružovočervenú farbu tohto minerálu.
Tvary v názvoch minerálov
Najväčšiu časť z nich tvoria názvy s odkazom na tvary listov. Sú odvodené od gréckeho slova phyllon – list a upozorňujú predovšetkým na foliózny tvar kryštálov, teda platničky alebo šupinky. Tieto minerály sú zastúpené predovšetkým názvom veľkej skupiny kremičitanov – fylosilikátov, ako aj jednotlivých minerálov. Patria k nim pyrofylit, apofylit alebo pentalit. Minerál astrofylit síce vytvára zlatožlté hviezdice, ale podľa názvu by to mal byť hviezdny list (grécke astron je hviezda). Na doštičkovitý tvar kryštálov upozorňuje aj názov bieleho minerálu sanidínu (grécke slovo sanis značí dosku alebo tabletku). Názov mikroklín je odvodený od dvoch gréckych slov mikro a kline znamenajúcich malý a naklonený. Podobne klinochlór je šikmý zelený minerál. Na vláknité lúče upozorňuje názov aktinolitu, pretože grécke slovo aktinos znamená lúč. Už spomenutý rodochrozit má meno kvetu (ruže) a podobne je na tom aj starší názov oceľovošedého stibnitu – antimonit, ktorý je odvodený od gréckeho anthemon (kvety) v súvislosti s typickým tvarom drúz pripomínajúcich práve kvety. Staurolit dostal meno podľa typických zrastov kryštálov v tvare kríža (grécke slovo stauros znamená kríž). Biely minerál hemimorfit má tvar priamo v názve (grécky morphe); hemi znamená pol alebo polovica. Názov hemimorfitu vyjadruje nie veľmi častú vlastnosť kryštálov, ktorým je obojstranné zakončenie prizmy kryštálov s rôznym typom ukončenia.
Vermikulit je sľuda žltej farby, ktorej meno je odvodené od latinského slova vermis značiaceho červ. Názov súvisí s tým, že pri zahriatí minerálu na teplotu približne 900 °C sa v dôsledku termickej expanzie vytvárajú červovité útvary a aj samotný vznik týchto útvarov pripomína pohyb živých červov. V tomto prípade sa teda nepoukazuje na tvar samotných kryštálov, ale na tvar produktu tepelného spracovania. Zaujímavé však je, že po hmyze Kermes vermilio sa v minulosti nazývali aj rôzne anorganické oranžovočervené pigmenty. Uvedený hmyz bol dôležitým primárnym zdrojom organického červeného farbiva na farbenie tkanín. Inosilikáty sú skupinou kremičitanov, ktorých názov je odvodený od gréckeho výrazu pre vlas alebo vlákno. Tento názov však súvisí s vnútornou štruktúrou minerálov. Lom patrí k dôležitým popisným vlastnostiam minerálov, avšak slovo lom alebo štiepateľnosť (klasis) má priamo v názve iba ortoklas. Názov vyjadruje priamy alebo kolmý lom, pretože orto značí priamy či správny. Názov súvisí s kolmou štiepateľnosťou tohto obvykle bieleho minerálu.
Minerály ohňové a zlaté
Počet minerálov obsahujúcich grécke slovo pyro (oheň) je značný. Patrí k nim napr. pyrit, pyrotín, chalkopyrit, pyrofylit, pyrargyrit, pyrochlor, pyrolusit, pyrop. Názov flogopit značí zasa podobný ohňu. Zlatých minerálov, obsahujúcich grécke slovo chrysos (zlato), je tiež niekoľko, napr. chryzoberyl, chryzokol, chryzopras alebo chryzolit. K zlatým patrí už spomenutý auripigment alebo aurichalcit. Zlatým minerálom je aj zirkón, ktorý má meno odvodené od arabského slova zargun znamenajúceho pôvodne minerál cinabarit, ale staršie perzské slovo zargun znamená zlato sfarbený (zar – zlato a gun farba). Zlaté minerály dostali meno obvykle v súvislosti s ich žltou farbou, ale nie je to tak vždy. Napríklad chryzokol je modrozelený minerál, ktorého názov pochádza z obdobia antického Grécka. Grécky filozof a botanik Teofrastos (372 – 287/6 pred n. l.) ním označoval látky, ktorými sa pájkovalo zlato (grécke kolla značí glej).
Geografické názvy
Skupina týchto minerálov je veľmi početná a obvyklý dôvod priradenia takého názvu je ten, že minerál bol buď prvýkrát nájdený v danej lokalite, alebo sa tam dlhodobo ťažil. Mnohé miesta podľa názvov ľahko identifikujeme, avšak veľa z nich je dnes už málo známych, a tak súvislosť nie je jasná. Medzi prvými a druhými je, samozrejme, plynulý prechod. Napríklad, asi každý v Ľubietovej vie, čo je krásny zelený minerál libethenit, pretože meno dostal práve podľa nemeckého názvu tohto mesta, avšak väčšina laikov nemá potuchy, o čo ide. Známe lokality má v názvoch sivobiely živec andezín, ktorý pomenovali podľa najdlhšieho pohoria na svete, severoamerických Ánd, pestrofarebný živec labradorit nazvaný podľa Labradoru, zelený vesuvianit s názvom podľa sopky v Taliansku, modrý alebo zelený drahokam tyrkys s menom Turecka, svetlá sľuda muskovit nazvaná podľa Moskvy, ílový minerál illit nazvaný podľa štátu Illinois v USA, andaluzit menom provincie Andalúzia v Španielsku alebo ílový minerál kaolinit s menom lokality ťažby Kao-Ling v Číne.
Doc. Ing. Karol Jesenák, PhD.
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave